UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 30.♕

Bri sa za nami krčila a potichu plakala. "Ocko... Ocko.... Nech mi neublíži, prosím... Nechcem aby mi ublížil ako babke... Prosím." Plakala a ja som sa prekvapene otočil na ňu.

,,Neboj sa Bri.. Dnes sa nikomu nič nestane" Povedala som jej.
Neviem kde sa vo mne vzala tá odvaha.. Asi sa to objavilo spolu s novou žiarou v mojich vlasoch.

Otec sa uškrnul. "Oh... To by som si nebol tak istý. Vy dve dnes určite zomriete. O to sa postarám!" Zavrčal. Bri sa rozplakala ešte viac.

Pretočila som som očami. To rozhodne nedopustím.. Bri sa nesmie nič stať.. Ach.. A to ma mal zajtra Arman premeniť.. No uvidíme ako to dopadne.. Otočila som sa k jeho otcovi.,,Tak sa ukáž ty hajzel! Vyzývam ťa do boja! Ty proti mne!" Zavrčala som. Už viem, čo sa somnou deje.. Mama mi to tajne naznačovala, keď som bola malá.. Stačí chvíľu počkať a budem schopná používať mágiu, ktorá sa rozlieva v mojej krvi od môjho narodenia.

"Nie!" Hneď som ju zastavil. Nedovolím jej takto hazardovať so životom.

,,Arman" Povzdychla som si. Chcem mu pomôcť.. Chce to nejak inak vyriešiť?,,Nech sa vyjadrí tvoj otec...snáď nieje taky srab a nesúhlasí" Pretočila som očami.

Menovaný sa zasmial. "Najprv si to vybavím so svojim synom, nech vidí, aký je bezmocný."

,,Jeho sa ani nedotkneš!" Zavrčala som. Krátka chvíľa odišla.. Mala som kompletnú mágiu, ktorú som náhodou dostala. Keď ma mama čakala mala rizikové tehotenstvo.. Doktori jej povedali, že jediná možnosť ako ma zachrániť je navštíviť čarodejnicu, ktorá jej spraví elixír.. Ten elixír ma v jej bruchu ovplyvnil a narodila som sa výnimočná.. Nezvyčajná..

Uškrnul sa. "Tak sa pozeraj." Rozbehol sa oproti mne. Vedel, že mu do tej cesty skočím. Odrazil som úder a začal sa s ním biť.

Och.. Bože! Zavrčala som.,,Arman!" Do upírskej bitky by som sa ešte zapájať nemala.. Najmä keď presne neviem, akú mágiu mám.

Bil som sa s ním hlava nehlava. Musel som ho poraziť. No väčšiu prevahu mal on. Zpoza opaska vytiahol dýku a porezal ma na hrudi. V diaľke som počul Britanin krik.

Nervózne som sa obzerala.. Musím zasiahnuť.. Musím..,,Nechaj hooo!!" Silno som zakričala. Udrela do mňa nejaká energia, ktorá moje vlasy odviala dozadu. Kričala som tak silno, že som ich mojim hlasom oboch odhodila.

Dopadol som ranou rovno na zem. Zastonal som od bolesti. Dofrasa. Keď som ho už takmer mal. To urobila naschvál. Otec sa pozviechal skôr ako ja. Kľačal som, keď mi dýku vrazil hneď vedľa srdca. Aspoň netrafil. Ale bolelo to ako šľak. Nemohol vedieť, že mi netrafil srdce. A to bola moja výhoda.

Skríkla som ako som to videla, ale od bolesti.. Od tej, čo mi spôsobil cez Armana jeho otec.

Hodil ma na zem. Ostal som otočený k Ari a Bri. Britany plakala a kričala. Aridria ju musela držať. Keď sa otec otočil k ním a začal sa k ním približovať, z posledných síl som sa postavil a vytiahol si dýku z hrude. Hneď na to som ju vrazil otcovi do srdca. Pre istotu som to urobil ešte raz a keď nehybne padol na zem, zrútil som sa na kolená. "Vravel som, že vás ochránim." Vydýchol som. Bolelo to a dosť ma to oslabilo. Preto som sa zrútil k zemi úplne. Zatvoril som oči.

Pribehla som k nemu a kľakla si na zem.,,Budeš v poriadku" Prešla som mu rukou cez vlasy.

Pod jej dotykom som sa zachvel. Britany pribehla k nám a pevne ma objala. Plakala a prosila. Pre mňa ako pre otca to bolo to najhoršie, čo môže rodič zažiť. "To bude dobré, princezná." Zašepkal som jej do vlasov.

,,Hej.. Bude.. Napi sa z mojej krvi!" Pritisla som mu ruku k ústam. Bol to rozkaz.

Pousmial som sa. "Nie." Preplietol som si s ňou prsty. "Rany sa mi už zaceľujú. Iba to bolí jak šľak."

Zamračila som sa.,,To... Nieje pravda.." Privrela som oči.,,Telom ti prúdi jed.. Viem to.. Tá dýka musela byť v niečom namočená.. Moja DNA ťa vylieči.. Prosím" Zamrnčala som.

"Na to, že si odtiaľ máš celkom dobrý slovník." Zasmial som sa.

Pretočila som očami.,,Arman!" Zavrčala som. Čo si myslí preboha.. Že som až tak sprostá.. O tom však potom.

"Prepáč, zlato. No myslím, že mi to nepomôže."

,,Sakra! Pi!" Pomôže mu to.. Môže za to moja mágia..

"Milujem ťa. Aj teba, Bri. Len keby to náhodou nepomohlo." Pousmial som sa a vzal si Arinu ruku.

Vydýchla som si..,,Pomôže to.. Viem.. Moja krv je predsa nezvyčajná" Uškrnula som sa.

"Sľúbil som ti, že ti neublížim."

,,Do pekla už pi!" Zavrčala som naňho. Naschvál zdržiava?!

"Dobre, dobre." Povedal som a začal piť.

Privrela som oči a zadržala som ston.

Hneď ako som mohol, prestal som.

,,Teraz to zabolí" Položila som mu ruku na srdce a zatvorila oči. Vyslala som mojou mágiou, aby moja krv zneškodnila jed, no keď bude jed miznúť bude to trochu bolieť.

Zatvoril som oči a zhlboka sa nádychol. Začal som cítiť bolesť.

Po chvíľu som ho pustila. Bolo to dokončené.,,Si v poriadku?"