UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 17.♕

Nestihla som sa ani spamätať.. Všetko sa to udialo tak rýchlo. Nestihla som ani polapiť dych. Len som tam šokovane stála a srdce mi bilo ako šialené.

Odtiahol som sa od nej. Nemohol som uveriť, čo som urobil. "Ari ja..." Čo som chcel povedať?

Rýchlo som dýchala.. Konečne som polapila dych..

Vošiel som si rukou do vlasov a zaťahal za ne. Toto som pokazil. Celé.

Wow.. To bolo.. Niečo.. Konečne som sa spamätávala a uvedomila si, čo sa tu pred chvíľou stalo..,,Si samé prekvapenie" Vydýchla som.

"Mrzí ma to.." Odmlčal som sa. "Vlastne nie. Nemrzí. Chcel som ťa pobozkať. Nebolo to omylom." Tak... Klamať nebudem.

S miernym smiechom som sklonila hlavu.,,Pôjdeme na ten bicykel už?" Alebo je ešte viac vecí, čo by si chcel....

Zahryzol som si do pery. "Ak je to to, čo chceš."

,,Hej." Zasmiala som sa a išla som pre bicykel..

Ja ale nie...

Vzala som bicykel.,,No.. Takže" Nasadla som naň.,,Budeš brániť tomu, aby som neskončila na zemi s dobitými kolenami?"

"Aj.. No hlavne ťa naňom naučím jazdiť." Zasmial som sa.

,,To je dobré.. Tak.. Prosím.. Drž ma" Zachechtla som sa.

Chytil som ju. "Zvládneš to."

Usmiala som sa. Toto som potrebovala.. Podporu.. Aspoň snáď neskončim úplne zničená na zemi.. Pedálovala som a on mi držal kormidlo a posúval sa somnou. Bolo to vážne milé od neho, že sa tak stará. Takto to bolo dlho a spolu sme aj blbli a smiali sa.. Nakoniec ma skutočne naučil bicyklovať a išla som sama. Bolo to skvelé. Bicykel sme odložili a hodila som sa mu okolo krku.,,Ďakujem! Viem to.. Viem to! Viem to... Juhuuu!" Kričala som a poskakovala..,,Viem sa bicyklovať!" Skríkla som na celú ulicu. Okolo idúci na mňa pozerali akoby som bola z iného sveta.. Čo aj som čiže mi to je jedno.. Super!

Smial som sa spolu s ňou. Jej úsmev bol nádherný a smiech nákazlivý.

,,Ani raz som nekrvácala! Ha!" Ukázala som prstom na Armana. Potom som sa zarazila. Až teraz som si uvedomila...

Usmial som sa. "Nie. Dával som na teba pozor." Zlatá..

Až teraz som si uvedomila, že som začala žiť.. Až teraz som začala žiť.. Až teraz som sa cítila za tie roky voľná.. Áno.. To je to správne slovo. Voľná.. Zamyslene som pozrela na zem.,,Som voľná" Pošepkala som.. No.. Nie nadlho..

Pousmial som sa a prišiel k nej. "Aj budeš. Postarám sa o to." Pobozkal som ju na vrch hlavy.

,,Nie.. Nebudem.. Som kráľovná" Povzdychla som si.,,Konečne som mala pocit, že žijem, že som voľná.. Šťastná" Pozrela som mu do očí.

Povzdychol som si. "Mohol by som ti pomôcť... Ak.. Ak by som si ťa vzal... Nebola by si na to sama..."

,,Vieš čo?.. Chcem žiť.. Byť trochu rebel.. Layla bola.. Ušla od elfov.. Žije tu.. To ja síce nemôžem, ale tá naša spoločná dovolenka..chcem sa cítiť ako tínedžerka.. Šialená, rebelská, šťastná a voľná ako som bola teraz. Bolo to pre mňa nové, no nebola som to ja.. Ale chcem, aby som to bola ja.. Chcem to zažiť viac krát"

Usmial som sa na ňu. "Môžeš to mať. Je to na tebe."

Doširoka som sa usmiala.,,Vôbec niesi tak hrozný ako som si myslela..vlastne si ťa začínam dosť obľúbovať.. A to si upír." Pokrútila som nad sebou hlavou.,,Prepáč, že som ťa chcela zabiť" Zdvihla som jedno obočie nad touto vetou.. Nuž čo.

Zasmial som sa. "Hmm.... Možno ti to aj odpustím." Zasmial som sa.

,,No Pff.." Vyvalila som naňho oči či to myslí vážne a založila si ruky na hrudi.. Tak možno hm?

Zasmial som sa. "Už som to dávno urobil." Zašepkal som jej do ucha, keď som okolo nej prechádzal do domu.

Dobehla som ho.,,Ha.. Tak rýchlo na teba zapôsobil môj šarm" Drgla som mu do ramena.

Pousmial som sa. "Viem, čo ťa k tomu viedlo."

,,No tak.. Nezakrývaj tú pravdu toľko" Zavrnela som mu do ucha.,,Už si ma dva krát pobozkal" Zašepkala som.

Stisol som ju k sebe. "Chceš aby to bolo trikrát?"

Uškrnula som sa.,,No brr.. Ovládaj sa. Sebakontrola"

"Pri tebe je to veľmi ťažké."

Bože.. On sa snáď do mňa vážne...

"Poď. Niečo navarím."

,,Čo to bude?" Išla som za ním.,,Upíri vedia variť? Hm.. Krvavý vývar alebo si spravíte mäso a budete ho namáčať do krvi, alebo ako?" Zachechtla som sa. Trošku som si ho doberala.

Pretočil som očami.

,,Tak mi napadlo.. Vieš strieľať z luku?"

"Nikdy som to neskúšal." Mykol som plecom.

Doširoka som sa usmiala.,,Môžem ťa naučiť.. U nás to vie každý elf.." Pozrela som naňho s radostným úsmevom.. Aj ja by som jeho mohla učiť.

Usmial som sa na ňu. "Dobre. A teraz už jedz." Zasmial som sa. Pred sebou mala jedlo, ktoré som uvaril.

Začala som jesť. Zas som sa ho chcela spýtať, či si on nedá, ale asi by zas myslel len na moju krv.. Tak som si to rozmyslela.

Sedel som oproti nej a dúfal, že jej to chutí.

Dojedla som a odložila po sebe tanier.,,Na upíra to nebolo zlé" Zasmiala som sa a umyla som tanier.

Usmial som sa. Aspoň sa neotrávila.

,,Nauč ma aj šoférovať" Usmiala som sa, keď som sa otočila k nemu.

"Bude to trvať trocha dlhšie." Varoval som ju.

,,Tak potom sa mi to nechce" Zasmiala som sa.

Uškrnul som sa. "Dobre. Aspoň ťa budem voziť ja." Žmurkol som na ňu.

,,Beriem!" Zasmiala som sa.,,Teda ak ma niekam neunesieš"

Pousmial som sa. "Nie. Neublížil by som ti."