UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 14.♕

Ráno som sa zobudila úplne vyspatá. Všetkým som stihla spraviť raňajky a došla už samozrejme oblečená v ľudských veciach za Armanom.. Tieto ľudské veci sa mi začali páčiť a keďže dnes pôjdeme do ľudského sveta, zídu sa. Mala som na sebe kraťasy a tričko.. Arman sedel na zemi s Bri a o niečom sa rozprávali.,,Jedlo máte na stole.." Pousmiala som sa.,,Ale ohľadom toho.. Mám aj zlé správy" Pozrela som na Armana.

"Aké?" Pozrel som na Aridriu.

,,Krv dôjde najneskôr za dva dni.. Do ríše elfov trvá z ľudského sveta, cesta dlhšie, no a nesú vám sem veľa krvi a tým myslím.. Vážne veľa.. Takže idú pomaly, aby sa niečo nepokazilo"

Bri na mňa so strachom pozrela.

,,Ako to tu zvládnete toľko?" Zdvihla som obočie.

"Nezvládnem." Britany sa rozplakala. "Bri.." Vzal som ju k sebe do objatia. Snažil som sa ju upokojiť. "Chcem ísť preč. Prosím, oci." Plakala ďalej. Dofrasa. Len nech to Aridria nepočula. Britany je v skutočnosti moja dcéra. No pretože jej mama zomrela pri pôrode a ja som bol zničený z jej straty, moja mama ju prijala ako svoju. "Zvládneme to.." Pobozkal som ju na čelo. Pevne ma objímala.

,,Oci? Ona je.. Tvoja... Len kľud dobre? Mám nápad" Podišla som k nim. Nebudem sa tým teraz zaoberať..,,Máme tu zlých elfov.. V žalári, ktorí spravili zlé skutky.. Takže.. Budete môcť dostávať krv od nich.. Čerstvú" Mykla som plecom. Aj tak si to niektorí zaslúžia.

Takže to počula. "Dobre." Prikývol som.

,,Dobre tak.. Môžete sa rozhodnúť.. Bože.. Nikdy som si nemyslela, že toto niekedy poviem no.. Budete piť zo žily alebo z pohára?"

"Pohár. Britany sa zuby zaostria úplne až keď bude mať 16."

,,Okej.. Takže.. Obom.. Hm.. Ale.. Ja sa týmto vašim upírskym veciam nerozumiem, takže.. Arman.. Môžeš ísť somnou?" Zdvihla som obočie.

"Nechcem byť sama." Nechcela ma pustiť.

,,Bri.. Bude s tebou môj otec.. Dole máš raňajky.." Usmiala som sa.,,A sú tam aj jahody" Uškrnula som sa.

"Jahody!" Odtiahla sa odo mňa.

Zasmiala som sa. Ja a Arman sme s ňou išli dole, kde si hneď sadla za stôl.

Sedela na stoličke a hombala nohami. Ari pred ňu dala jahody a s poďakovaním začala jesť. Na tvári mala obrovský úsmev. Toto ma robilo šťastným.

Ja s Armanom sme zamierili do žalára.,,Takže dcéra?" Pozrela som naňho.

"Áno. Problém?" Mal som strach, že bude teraz v nebezpečnstve.

,,Vôbec.. Len je to strašne milé" Usmiala som sa naňho.,,Prečo si to tajil?"

"Mám o ňu strach. Je priamim dedičom trónu. Čo ak jej ublížia? Nesmieš to nikomu povedať. Nemôžem prísť aj o ňu."

,,Neboj sa.. Mlčím ako hrob." Pousmiala som sa.,,Takže koľko to máš rokov?"

"32. Ty?" Opýtal som sa.

,,23" Zasmiala som sa potichu..,,Kedy to vy upíri prestávate starnúť? Na 32 nevyzeráš" Dva týždne pred vojnou som ja oslavovala 23 a to bol aj deň mojej korunovácie.. Totiž. V tom veku sa u nás vždy korunuje princezná.

"V 19. Je to taká zlatá stredná cesta. Potom pomaly starneš každých zhruba 50 až 100 rokov. Je to individuálne."

,,Aha.. Super.. My umierame" Zasmiala som sa.

Zamračil som sa. "To je... Na nič. Budeme manželia. Aj keď sa nemilujeme, nechcem o teba prísť."

,,To je milé, ale nemusíš sa obávať.. Po mesiaci ti budem liezť na nervy už automaticky.. Budeš rád ak sa ma zbavíš" Zasmiala som sa. Zastavili sme pred žalárom.

"Nemyslím. Skôr ja tebe." Zasmial som sa. Ari otvorila žalár a ja som vošiel dnu. Naplnil som dve fľaše krvi a vyšiel som von.

,,Brr... Chúďatá elfovia" Otriasla som sa.

"Ty si to navrhla."

,,Hej.. Nenechám vás predsa vyvraždiť každého v kráľovstve.. Radšej nech si to odskáču tí zlí" Mykla som plecom.

Pousmial som sa. "Je to len dočasné riešenie."

,,Hej no.." Arman aj Bri vypili krv, čo im Arman doniesol.,,Pôjdeme dnes k ľuďom? Začal sa mi páčiť ich štýl obliekania.. Ak si si všimol" Zasmiala som sa.. Vyzeral, že si to vôbec nevšimol.

Zahryzol som si do pery. "Všimol. Až príliš.... Vyzeráš pekne."

,,Ehm.. Ďakujem" Musela som skloniť hlavu, aby som zakryla úsmev a nervozitu.

Zlaté. Britany ostala s jej otcom a my sme išli do sveta ľudí.

Svet vzdialený desať hodín od nás. Vďaka nemu sme tam boli za tri. No a to ma musel niesť. Bolo to divné, ale zdalo sa, že mu to nevadí.,,Môžeme si ísť na chvíľu ľahnúť k Layle?" Spýtal som sa ho, keď zastavil pred jej domom.

"Ľahnúť?" Opýtal som sa.

,,Hej vieš.. To je taká činnosť, kde máš posteľ...." Začala som mu vysvetľovať.

Stopol som ju a zasmial sa. "Viem, čo to je."

,,Tak aký máš problém?" Zdvihla som obočie.

"Čo mám robiť ja?"

,,Ležať.. Tiež?" Nechápavo som naňho pozrela.,,Len na chvíľu.. Celú cestu si ma sem niesol.. Sakra veď sa mi točí svet" Primkla som pery do rovnej čiary.

Objal som ju. "Povedz hneď, že ti je zle. Bože. Veď sa mi tu ešte zložíš." Zamračil som sa a odmietal ju pustiť.

,,Ale ja som v pohode.. Len sa mi točí hlava" Hrýzla som si do pery.. Bol pri mne tak blízko.. Bože veď ma mal v náručí.. A nemôžem poprieť, že to bolo príjemné.

"Poď. Ľahneš si, vypiješ pohár vody a bude ti lepšie." Usmial som sa na ňu a pohladil ju po líci. Chcel som jej zastrčiť vlasy za ucho, no boli sme v ľudskom svete. Preto som ju radšej pohladil.

Prikývla som vošli sme dnu.,,Uhm.. Mimochodom.. Layla nieje moja sestra" Zachechtla som sa.

"To mi došlo." Zasmial som sa.