UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 21.♕

Sadol som si a ona ostala sedieť na mojich nohách. Boli sme tak blízko seba... "Ari... Uhm... Smiem ťa pobozkať?" Opýtal som sa s perami blízko tých jej.

Primkla som pery do rovnej čiary. Predtým sa nepýtal.,,Arman.. Ja.." Šepla som.. Neviem, čo mu odpovedať.

Vedel som, že odpovie nie. Zatvoril som oči. Neviem prečo, no zabolelo to.

Objala som ho.,,Neber to v zlom" Už som sa vo vzťahoch neraz popálila.. A neviem, či je najlepší nápad začať si s Armanom.

Pomaly som ju objal. A ako si to mám brať?

Bože.. Ako to asi vníma?

Prečo to nemôže byť aspoň trocha jednoduché?

Čo robiť?,,Poď.. Pôjdeme jesť" Pozrela som mu do očí.

Prikývol som. Nemohol som jej pozrieť do očí. Tak pekný moment a ona to zničí...

Bože.. Vyhýbal sa môjmu pohľadu..,,Jeden bozk.. Okej? Nič viac" Povedala som.

Pozrel som jej do očí. Myslí to naozaj?

Usmiala som sa.

Pevne som ju objal.

Objatie som mu opätovala.

"Nebudem robiť nič, čo nechceš." Zašepkal som.

Ale keď poviem, že to nechcem urazí sa.. Počúva sa vôbec?

"Znie to divne..." Zamračil som sa sám nad sebou.

,,Hej" Prikývla som.

Potichu som sa zasmial. "Keď hovorím, že ťa mám rád... Myslím to naozaj..." Pozrel som jej do očí.

,,Hej.. Viem" Viem presne ako to myslí..

Pousmial som sa a sklonil hlavu. Keď som sa na ňu znova pozrel, nahol som sa k nej a dal jej bozk na líce. Ja si počkám...

Usmiala som sa. Neurobil to.,,Vieš.. Si samé prekvapenie.. Vtedy si si nevzal moju krv a to ju chceš.. A teraz to isté s bozkom" Zamyslela som sa.

"Nikdy ťa nebudem nútiť do ničoho, čo nechceš."

,,To je milé.." Usmiala som sa.

Ale ten bozk by som chcel...

,,Tak.. Poďme.." Zliezla som z neho.. Jedlo volá.

"Pôjdem sa ešte prezliecť."

,,Aj ja by som mala" Zamyslela som sa.

"Nechceš s tým pomôcť?" Uškrnul som sa.

Zasmiala som sa.,,Možno som kráľovná, ale obliekať sa ešte zvládnem" Žmurkla som naňho.

Zasmial som sa.

,,Ahoj" Zdvihla som obočie a mávala mu, aby odišiel.

So smiechom som odišiel.

Prezliekla som sa do šiat. Boli dlhé a zelené.

Prezliekol som sa do čiernych nohavíc a sivého tričká. Britany som v izbe nenašiel.

Vyšla som von. Hneď som išla do kuchyne.

Išiel som smerom do kuchyne. Tam niekde by mohli byť.

Kuchyňa bola prázdna.. Otvorila som chladničku.. Prázdna.. Absolútne.. Ani krv tu nebola.. Išla som teda ďalej do kráľovstva.

Podľa pachu som našiel Ari.

Prišiel ku mne Arman.

Mračil som sa. "Kde sú? Nikoho tu necítim."

,,Nikoho? Ja neviem.. Ale jedlo je preč.. Aj krv" Zamyslela som sa.

Zastal som. To nie..

Neviem, kam všetci a všetko zmizlo.

"Ja... Musíme niečo, niekoho nájsť.'"

,,Asi tu nikto nieje"

"Kde potom sú?"

,,Nikde.." Išla som na balkón.

Išiel som za ňou a zo zadu ju objal.

Zastavil ma. Len som tak stála.

"Čo teraz?"

,,Idem na balkón" Mykla som plecom.,,Pozriem, či je niekto na dvore"

Prikývol som.

Vyšla som ja balkón.,,Nikto.. Bože.. " Ako to je možné. Čo je to?

Prišiel som k nej. "Ani nikoho necítim. Nič. Iba ty."

,,Toto je divné.."

"Hmm... To je..."

,,Čo urobíme?" Otočila som sa k nemu.

"Neviem. Toto je pre mňa nové. Veď to tu ani len nepoznám... Niečo áno ale zvyšok takmer vôbec.."

,,Hm.. Tak.. Bože.. Však my nemáme čo jesť!" Vošla som si rukou do vlasov.,,Ako prežijeme?"

"Kľud Ari. V záhrade máš dosť ovocia.."

,,No hej... Jasné..Poďme tam" Chytila som ho za ruku a ťahala za sebou. Vážne som bola hladná.

So smiechom som išiel za ňou. "Nemám ťa tam rovno vziať svojou upírskou rýchlosťou?"

,,Nie.. Som elfka.. Som vytrvalá.. Nerada sa nechávam nosiť.. Nohy mi slúžia dobre"

"Ja by som ťa ale rád nosil na rukách... Ak poznáš keď sa to hovorí."

,,Hm.. Nie" Mykla som plecom. Došli sme do záhrady.,,Konečne niečo" Našťastie tam všetko bolo.

"Nazbieram ti? Aj tak nemám čo iné robiť."

,,Hm.. Dobre" Pousmiala som sa.

Svojou rýchlosťou som jej natrhal jahody a maliny, keďže zastala pri nich a podal jej ich.

,,Mňam... Ďakujem" Usmiala som sa a vzala si košík z jeho ruky.

"Dobrú chuť." Usmial som sa.

Všetko som si umyla a zjedla. Boli sme v kuchyni..

Čo budem jesť ale ja?

Bože. Čo ale bude jesť on? Žiadna krv tu nieje.. Teda.. Iba ja, ale to... Nie.. To nie..

Vošiel som si rukou do vlasov a zaťahal za ne. Toto bude ťažké. "Mal by som sa ísť pozrieť po okolí, či tu nebude nejaké zviera."

,,Nebude.." Šepla som. Už viem presne, o čo tu ide.

Zamračil som sa. "Ako to môžeš vedieť?" Opýtal som sa.

,,Viem už o čo tu ide" Pozrela som naňho.

Zdvihol som obočie. "Tak hovor."