UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 22.♕

,,Jednoducho povedané.. Sme tu, aby sme si jeden druhému dokázali, že spolu budeme, aby kráľovstvo neupadlo.."

Zamračil som sa. "Veď my sa predsa brať nebudeme..."

Zahryzla som si do pery.,,No... Nikto to ale nevedel" Pozrela som na zem..

"Čože?! Veď si povedala, že im to oznámiš!"

,,Prepáč.." Zamrmlala som.

Povzdychol som si. "Fajn... Čo teraz? Ako sa z toho dostaneme?"

,,Uhm.. Netuším.. Vážne netuším.. Som tu prvý krát"

Aké nečakané...

,,Nebuď nervózny!" Pretočila som očami.

"Oh... Milé... Ty ale máš čo jesť! Ja nie! Teda... Mal by som... No teba! Chápeš?! Teba!" Vstal som od stola a odišiel.

Zamračila som sa a pozrela pomimo.. Má pravdu.. Bože..,,Arman!" Dobehla som ho.,,Len kľud.. Však.. Niesi hladný, no nie? Čím skôr to spravíme, tým skôr dostaneš nejakú krv" Ibaže je problém, že neviem, čo presne máme spraviť.

"Čo ak nie? Čo ak sa neovládnem? Čo ak sa odtiaľ nedostaneme? Naozaj ti nechcem ublížiť. Mala by si ma zatvoriť do žalára."

,,Áno? A aký by to malo zmysel? Musíme prejsť týmto.. Zvláštnym testom.. Spoločne"

Povzdychol som si. "Tak sa tam zatvorím sám. Cestu si pamätám." Pobozkal som ju na čelo a išiel.

Zavrčala som a chytila ho za ruku.,,Čo na tom SPOLU azda nechápeš?"

"To spolu! Ťa môže zabiť! Radšej umriem ja, než by som ohrozil teba.... Postaraj sa o Britany, prosím.."

Šokovane som sledovala ako odchádza. Wow.. On to myslel vážne.. Bežala som do kuchyne.

Tak veľmi ma mrzí, že už neuvidím svoju princeznú. Dúfam že sa o ňu Ari postará.

Vzala som pohár a nôž.. Ok..pohoda..to zvládnem.. Prešla som si nožom cez dlaň a nechala moju krv natiecť do veľkého pohára. Sledovala som ako sa pohár rýchlo plní. Keď už bol plný, obviazala som si ruku, vzala pohár a išla za Armanom. Bol v žalári.. Samozrejme.. A zatvorený.,,Niesi normálny" Podišla som k nemu s pohárom mojej krvi v ruke.

"Ty nie si normálna." Zamračil som sa na ňu.

Pretočila som očami.,,Chceš to, alebo nie?" Zdvihla som obočie.

Zavrčal som. "To je hlúpa otázka."

,,Nemusíš byť nepríjemný.. Kvôli tebe som sa "obetovala" ok?" Prestrčila som ruku cez mreže s pohárom v ruke.

"Polož ho." Dostal som zo seba. Sedel som v rohu cely. Bol by som nerád, keby som jej ublížil.

Položila som ho teda na zem a odstúpila od cely.

Pozoroval som tú krv. "Nemala si to robiť."

,,Umrieť ťa nenechám"

Pousmial som sa. Bolo to od nej milé. No nevedel som, či to myslí úprimne. Prišiel som k poháru a obsah vypil. Dokonalá. Lepšiu krv som nikdy nemal. Otvoril som mreže a išiel za ňou. Budem jej musieť dať kľúče."Musíš ma tam zamknúť."

,,Nie! Neurobím to.." Pokrútila som hlavou.,,Sakra tá krv ťa mala prebrať, tak nebuď tvrdohlavý" Zavrčala som naňho a chytila si obviazanú ranu na ruke.

Chytil som jej ruku a zdvihol ju hore. Dal som jej dole obväz. "Bože... Ari.." Zamrmlal som. Ona si kvôli mne ublížila. Pozrel som jej do očí a potom zdvihol jej ruku k mojim ústam.

Zahryzla som si do pery. Čo chce spraviť?

Pobozkal som ju na zdravé miesto a následne jej ranu oblízol. Zahojilo sa jej to.

Sledovala som ako sa mi hojila rana. Obzrela som si ruku.,,Wow.. Nevedela som, že to dokážeš"

"Každý upír to dokáže." Pousmial som sa, no potom zvážnel. Pristúpil som k nej ešte bližšie a objal ju okolo pása. "Hlavne si už kvôli mne neubližuj."

Pozrela som mu do očí.,,Ak to nebude nutné dobre.. A ty sa už nezatváraj do cely! Tak nič nevyriešiš"

Potichu som sa zasmial. "Dobre."

,,Tak...a teraz poďme zistiť.. Ako sa z tohto divného sna dostaneme" Mykla som plecom a išla von.

Išiel som za ňou.

,,Aspoň ti ukážem celu ríšu" Usmiala som sa.

Chytil som ju za ruku. "To by bolo fajn."

Previedla som ho po ríši a cestou sme vymýšľali plán. Trvalo nám to iba tri hodiny.

Bolo to tu naozaj veľké. Vrátili sme sa k nej domov.

,,Takže.." Otočila som sa k nemu.,,Čo hovoríš?"

"Nemám poňatia, ako sa odtiaľto dostať. Je to príliš komplikované."

,,Nuž.. Neboj.. Prídeme na niečo.. Pre začiatok.. " Pritiahla som si ho k sebe a pobozkala ho.

Oh... Tak toto bolo nečakané. Príliš, nečakané.

Čakala som, kým začne spolupracovať.

Objal som ju okolo pása a začal spolupracovať.

Pousmiala som sa. Bolo to divné, ale začalo sa mi to páčiť.. Možno až moc.. Niečo sa vo mne prebudilo.

Bozk som prehĺbil. Toto bolo až príliš príjemne.

Zamurčala som do bozku.

Bozk bol o dosť intenzívnejší.

Odtiahla som sa od neho. Fuu.. To bolo.

Pozrel som jej do očí. Čo si mám o tom teraz myslieť?

,,Hm.. Nič.." Rozhliadla som sa.

Zdvihol som obočie.

,,Nič sa nestalo.."

Och... Samozrejme. Nerobila by to dobrovoľne.

Bože. Ale stálo to za to..

Fajn... Ďalší pokus. Pritiahol som si ju k sebe a znova spojil naše pery.