UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 28.♕

Objal som ju okolo pása. "Si dokonalá. Bezchybná, nádherná, múdra... Tak prečo miluješ mňa? Veď som opak teba. Vôbec sa k tebe nehodím. Iba ti zničim život." Povedal som skleslo.

,,Oooch.. Zlato... Niesi tak veľký opak.. Si dokonalý, bezchybný, nádherný a múdry.. Niesi opak" Usmiala som sa.

Zamračil som sa. "Iba si ma idealizuješ."

,,Och.." Pretočila som očami.,,Pochop... No.. Nič.. Kašli na to.. Tebe to asi nevysvetlím" Mávla som nad ním rukou.

"Vidíš. Nevieš to vysvetliť. Možno ma teraz vidíš s ružovými okuliarmi, no potom... Si uvedomíš aký som a bude neskoro. Nechcem ti ublížiť. Zaslúžiš si niekoho lepšieho ako som ja." Sklonil som hlavu.

,,Chceš ma opustiť, pretože máš malé sebavedomie?" Zamračila som sa naňho. To je ale blb.

"Nechcem ťa opustiť. Ja sa iba bojím, že ma potom necháš. Že ťa ten tlak okolia presvedčí, že... Že som iba monštrum."

,,Presvedčil si na sám, že niesi.. Oni ťa nepoznajú" Pretočila som očami.

Ako si môžem byť istý....

,,A prosím ťa.. Už prestaň! Nikdy si mi neublížil.. Takže ťa ako monštrum nevnímam.. Máš city a miluješ ma.. A ja teba.. Tak sa prestaň podceňovať a riešiť tvoju negatívne v hlave prerobenú budúcnosť, jasné?" Pritiahla som ho za tričko k mojej tvári a sledovala jeho oči.

"Ty vieš vždy čo povedať." Usmial som sa na ňu.

,,Hej.. Lebo si ma naštval" Uškrnula som sa.

"To som nechcel."

,,Už o sebe nikdy nehovor v zlom, jasné? O tebe mi nikto v zlom hovoriť nebude." Pohladila som ho po líci.

Pousmial som sa. "Ja zase neznesiem, keď ti chce niekto ublížiť. Už len jeden zlý pohľad a mám čo robiť, aby som tú osobu nezabil."

Zasmiala som sa a pobozkala ho.

Bozk som jej opätoval.

Objala som ho okolo krku a bozk zintenzívnila.

Rukami som pevne držal jej boky.

Usmievala som sa. Milujem ho tak moc.

Vzal som ju na ruky ako princeznú a išiel s ňou do izby.

Sledovala som jeho výraz. Vyzeral šťastne. Aj ja som bola. Som rada, že ho robím šťastným.

Odišiel som do mojej a Briinej izby. Postavil som Ari na zem a zozadu ju objal.

Usmiala som sa.,,Mám ti pomôcť s balením?" Zachechtla som sa.

"Ak sa ti chce.." Zasmial som sa.

Zasmiala som sa.,,Upír ma žiada o pomoc s balením.. Mňa porazí" Zasmiala som sa.

Zasmial som sa. "Ja to spravím sam. Pýtal som sa, len keby si sa veľmi nudila.

,,Môžem sledovať ako to robíš ty.. Aj keď.. Snáď to budem stíhať" Zasmiala som sa.

Do pár sekúnd som sa zbalil. "Tak čo? Stíhala?" Opýtal som sa so smiechom, keď som stál pred ňou.

Prekvapene som naňho predomnou pozerala.. Kedy sa stihol objaviť predomnou?,,Jasné..." Odfrkla som si a snažila sa zadržať smiech.

Pobozkal som ju na čelo a s vecami v rukách sme spolu išli do jej izby.

,,Daj si to kde chceš" Zasmiala som sa.

Dal som to do skrine.

Hodila som sa na posteľ.

Ľahol som si k nej.

Sledovala som strop.

Objal som ju okolo pása a hlavou si ľahol na jej hrudník. Usmial som sa. Práve som v rukách držal celý môj svet, ak nepočítam Bri, vo vedľajšej izbe. Ona je samozrejmosť. Je tá najpodstatnejšia. Deti sú vždy hlavné. No teraz už mám aj svoju lásku. Mám všetko. Mám rodinu. Svoju rodinu.

Usmiala som sa. Som milovaná..

"Sladké sny." Šepol som.

Zamotala som sa do perín a pritiahla sa k nemu.,,Aj tebe" Položila som mu hlavu na hruď a zaspala som.

Po nejakom čase som ju nasledoval.

Konečne som spokojná.. A už môžem len snívať o tom, ako bude vyzerať naša svadba.

V noci som veľmi nemohol spať. Musel som rozmýšľať nad našou svadbou. Hneď zajtra ráno, pôjdem všetko vybaviť.

Ráno som sa zobudila v náručí milovaného.

Zaspal som až niekedy okolo tretej.

Ešte spal, takže som ho nechcela budiť.. Čo najtichšie som sa vytratila z postele.

Keď som sa ráno zobudil, posteľ bola prázdna. Otočil som sa na bok a pozrel na svoje hodinky. Bolo jedenásť. Takže už ráno nebude...

Sedela som s otcom v kuchyni. Arman ešte stále nevstal.. Raňajky už mal na stole a ja som s otcom preberala moju svadbu..

Obliekol som sa, umyl a rozospatý išiel do kuchyne.

,,Hej..musela by byť biela.. Samozrejme aj zelená je nádherná.. Tá tam rozhodne musí byť tiež" Povedala som otcovi.. Presne takú svadbu chcem.

"Ahojte." Pozdravil som a prišiel k Ari, ktorú som pobozkal na líce.

,,Ahoj" Usmiala som sa naňho.,,Už som naplánovala svadbu"

Zastal som. "Ou... Aha."

,,Čo sa deje?" Zahryzla som si do pery.

"Nič.. Len celú noc som nad tým premýšľal a nespal.. Ale to nič."

,,Och.. No.. Môžme spojiť naše nápady.. Ako naše životy" Uškrnula som sa.

Zasmial som sa. "Nie. Chcem, aby to bola tvoja vysnená svadba.  Ja sa prispôsobím." Zozadu som ju objal a dal jej bozk na líce.

,,Ale ja chcem, aby to bola naša vysnená svadba.. Budeš musieť spolupracovať" Zdvihla som jedno obočie.,,Ber to ako.. Rozkaz.." Uškrnula som sa.

Zasmial som sa. A tak sme spolu vysnili našu svadbu, ktorú premeníme na skutočnosť. Bol som veľmi zvedavý na jej šaty, no neprezradila mi o nich vôbec nič. Ani či budú biele ako sú normálne. Nič.