Draco:
Niečo sa so mnou deje... Od toho dňa čo som k sebe zobral Hermionu na ňu neviem prestať myslieť. Netuším prečo. Netušíš ale vieš ty tupelo! Ešte aj ty sa ozyvaj. Fajn viem to, ale ako by som sa do nej mohol zahľadieť prosím ťa... veď to je nemožné. Ako dobre, nehovorím, že je škaredá alebo čo ale zamilovať sa po dni? Nemožné naozaj nemožné. Alebo? Zaľúbil som sa do nej dávnejšie a teraz sa to naplno prejavuje? To je rozumnejšie si myslím. Už je to týždeň čo som s ňou nebol. A to som ju vždy aspoň raz za deň stretol v práci a teraz? Vôbec... vyhýba sa mi alebo si zobrala voľno? No nič... Nebudem tu filozofovať ako najväčší mudrc a skúsim ísť za ňou do kancelárie, ak tam nebude skúsim jej byt a porozprávam sa s ňou. To bude najlepšie."Hermiona?" Hmm skvelé... tu nie je. Tak ostáva už len byt alebo je u Pottera. Tak tam sa mi teda ísť rozhodne nechce.
Bože a kde to len ona býva? Viem že 10 minút od Ministerstva ale kde?! Tak nič pešo to nepojde, pochybujem že ma doma Hop-šup sieť. Mám to... premiestnim sa tam!Klopem na dvere už asi 5 minút a stále nič.. Alebo?
"Malfoy čo tu robíš?" Jej hlas, tak krásne znie..
"No ehm, prišiel som sa s tebou porozprávať. V práci som ťa nevidel od toho incidentu s Lasičiakom a tak trochu som si myslel, že si kvôli tomu zmizla alebo čo.." Wau moje vyjadrovanie je na bode mrazu ako vidím... "Vďaka že sa tak staráš, zobrala som si voľno aby som sa mohla z Brlohu presťahovať naspäť ku mne do bytu a teraz sa postupne vybaľujem. A nestojme na dverách... Poď ďalej."
"Nechceš s tým trochu pomoct?"
Hermiona:
"Nechceš s tým trochu pomôcť?" Tak táto veta ma zaskočila... Nie že by ma nezaskočila jeho návšteva ale, že by on chcel pomôcť práve mne? Tak akože wau... "No dve ruky naviac by sa zišli, keď ti to nebude vadiť pomoc rada prijmem." "Prečo by mi to malo vadiť? Priatelia si vždy pomáhajú či nie?" Odpovedal mi s úsmevom na perách aký som ešte nevidela, teda videla ale nebol venovaný mne... "Tak ja neviem, no nič kašli na to. Prosím zober tu krabicu a polož ju na stôl." Takto nejako to pokračovalo ďalšie tri či štyri hodiny. Popravde čas som nejako nevnímala. V briebehu toho času sme si s Malfoyom teda Dracom začali hovoriť menami, úplne zakopali vojnovú sekeru, povtipkovali o práci a na moje nešťastie spomenuli aj Ronalda... "Oh prepáč ja, neuvedomil som si, že by ťa to mohlo raniť..." "Draco to je v pohode, nič sa nedeje. Ďakujem krásne za pomoc, dáš si kávu alebo čaj?" Neviem prečo ale z nevysvetliteľneho dôvodu chcem aby tu ostal. Netuším čo sa so mnou deje... Naozaj som práve pomyslela na to aby tu ostal Mal-teda Draco?! Úplne mi hrabe! Čoskoro skončím u Sv.Munga... "Dal by som si kávu. Pomôžem ti s tým?" Bože on je taký zlatý. "Nemusíš jednu kávu zvládnem aj sama" "Ako jednu? Sebe nerobíš? Jaaj vlastne ty len čaj piješ, že?" "Že si si spomenul" jemne som sa usmiala a začala robiť Dracovi kávu a sebe naozaj čaj. Čas plynul na môj vkus až veľmi rýchlo a my sme ani neuvedomili, že je už dobrých 11 večer..."To je už toľko? Mal by som ísť. Tak ahoj a ďakujem za pekný večer." " Môžeš ostať u mna ak chceš." Bože čo to hovorím, už som sa načisto zbláznila alebo čo?! "Naozaj? Ja ja neviem no... Ak to fakt chceš môžem tu ostať, ja by som bol osobne rad ale nev-" Jeho monológ som z ničoho nič prerušila jemným bozkom a obaja sme ostali zaskočení. "Stačí ako dôkaz aby si tu ostal?" "Úplne" Dámy a pani skutočne sa priznávam: Milujem Draca Malfoya!Ahojte! Tak ako? Páči sa zatiaľ? Píšte komentáre a názory 😊 Ďakujem za votes!❤️
YOU ARE READING
I love you Granger
FanfictionDramione príbeh. Viem, že ich je veľa, no chcela som vlastný a neskôr by som napísala pokračovanie tejto knihy. Je po vojne. Hermionin vzťah s Ronom vyzeral zo začiatku dobre, no všetko sa zmenilo. Hlavne Ron. Všetko sa však úplne zmení keď stretn...