Vianoce u Malfoyovcov

349 11 3
                                    

3.os.:
Jedného krásneho zasneženého rána sa Draco spýtal Hermiony otázku, ktorá ju síce zaskočila, no zato aj milo prekvapila.

Nikdy nečakala žeby ju pozval ku nim na Vianoce. Vždy si myslela, že aj keď je s ním tak ich strávi so svojou rodinou. Áno, je pravda, že jedny už strávila u Weasleyovcov a niekoľko rokov predtým tiež, no tento rok bol pre ňu dosť skeptický...

23. December... 13:15
~zvuk esemesky~ *(poznámka autora-áno majú mobily :D)
"Zlatko, prídem o 15 minút, prosím, zbaľ si veci, ktoré si berieš do rezidencie.
Ľúbim ťa! Draco."
Keď si Hermiona prečítala esemesku si spomenula, že nemá takmer nič zabalené. Celý deň sa stresovala, ako sa správať, čo si zbaliť, prečo tam vôbec ide atď...
No napokon sa rozhodla, že bude sama sebou, zoberie si zopár riflí, blúzok a troje šaty, čo sú vlastne všetky, ktoré ma. V poslednej dobe nie je extra šatový typ.

"Fajn, vďaka za pripomenutie, láska."

24. December 7:00 ráno
Draco:
Zatiaľ je všetko v úplnom poriadku, síce som bol trochu nervózny ako matka zareaguje na Hermionu, no všetko dopadlo fajn. Bál som sa, že sa matka bude správať ako otec kedysi... Že bude nevrlá, bude Hermi vyhadzovať pred oči, že je muklovskeho pôvodu... Ale nebola. Prišli sme až okolo piatej poobede. Naša rodinná rezidencia je vzdialená síce dve hodiny od Londýna, ale bola veľká premávka. Je mi jasné, že sa práve teraz Čudujete prečo sme sa nepremiestnili... Všetko z jednoduchého dôvodu. K tomuto domu sa premiestniť nedá, je to niečo podobné ako Rokfort. Spolu s matkou sme sa dohodli, že to takto bude lepšie. Otec sa k nám už nikdy nedostane ani žiaden smrtozrut. Nemienime riskovať... Väčšina už hnije v azkabane ale aj tak, treba byť opatrný. Zlo bolo, je a aj bude, či sa nám to páči alebo nie. Kedykoľvek hocikomu môže prepnúť v bední a pohroma je na svete.

"Draco, prosím pomôžte mi aj s Hermi priniesť veci na večeru, Sandy to sama nezvládne a aj s mojou pomocou je toho stále veľa."

"Samozrejme Narcissa, hneď sme tam."

Hermiona si s matkou včera dobre sadli. Bol som veľmi, ozaj veľmi rád, že je všetko fajn. Tento štedrý deň bude nádherný!

Hermiona:
"Takže taniere mame, príbor tiež, čaše prinesie Draco, koláče a večera sú hotové len ich treba naložiť. Ešte niečo nám chyba Hermiona?"

Opýtala sa ma Dracova mama - Narcissa. Oslovujeme sa menami. Je to pre mna príjemná zmena. Je milé počuť svoje meno tak krásne vyslovené, ešte s klasickým anglickým prízvukom. Nečudujte sa, že sa rozplxvam nad prízvukom, bola som dosť, dosť nervózna.
Ale všetko je fajn.

"A stromček?" Opýtala som sa trochu začudovane.

"Na ten som úplne zabudla! Dobre, že si to pripomenula. Hneď to bude, aké chceme farby?"
"Čo tak červená a strieborná? Ako Chrabromil spojený so Slizolinom."

"To je výborný nápad!" Zvolala Narcissa a pár pohybmi prútikom vycarovala naozaj nádherný stromček.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali aj s Dracom a Sandy a pomaly začínali nosiť jedlo a koláčiky na stôl. Všetko bolo neskutočne krásne. Bola som úplne očarená všetkým čo som videla. Nevedela som si ani predstaviť, že tieto Vianoce budú také krásne!

Pár hodín neskôr...

Draco:
Všetko, úplne všetko dopadlo skvelo. Som úplne presvedčený, že Hermiona je konečne tá práva. Áno väčšinou sa to hovorí len vo filmoch a rozprávkach no v poslednej dobe je môj život ako jedna krásna rozprávka. Samozrejme, až od okamihu odkedy s Hermionou tvoríme pár. No nebola by to rozprávka bez nejakej nepríjemnej komplikácie... A touto komplikáciou bol v našom prípade Weslík. Hej správne čítate. Ten idiot nás nejakým zázrakom sledoval až pred dom... Momentálne po ňom Hermi čaruje rôzne vázy, poháre, mama jej poskytla knihy, ktoré v živote nikto z nás nečítal a ani nebude. V prvom momente sa na ňu trochu skepticky pozrela no, začala hádzať aj tie.

"Draco, všetko je zlé. Chod za Weaslym a nejako rozumne mu vysvetli, že Hermiona s nim nechce mať už nič spoločné!"

" Chcel som tam ísť od úplného začiatku ale nie, 'počkaj veď možno odíde sam, nebuď taký krutý' aha, a kto mal pravdu?! Ja!"

Vyšiel som von, vo mne aspoň tristo perúnov...
"Hej! Weslík! Ona o teba už nemá záujem. Uvedom si to konečne! Nechce ťa!"

"Ty odporný bastard! Nezaslúžiš si ju! Si obyčajný vrah a smrťožrút! Ver, že v deň keď pri nej nebudeš ju odvediem a už v živote ju neuvidíš. Ona je moja!"

S týmito slovami sa vyparil... Nie nepremiestnil sa. On sa naozaj vyparil...

Ahojte! Chcem Vám dodatočne zaželať veselé Vianoce a šťastný Nový rok 2018! Veľmi si vážim že ste stále pri tejto knihe! Vďaka za všetko. Verím, že ju budete naďalej citat a že ju budete mať stále rovnako radi! Vidíme sa pri ďalšej kapitole.

I love you GrangerWhere stories live. Discover now