I love you Granger

Draco, nervózny, ako nikdy...

"Potter! Ja sa ťa vážne pýtam či o tom niečo vieš! Neber to prosím ťa tak, že ťa len upodozrievam..."
"Malfoy! Po stý raz ti hovorím, že o tomto nič neviem! Neviem nič o Ronovi ani o Hermione. Tak sa prosím ťa upokoj a poďme to vyriešiť normálnym spôsobom. Takto to potom nemá význam."

"Fajn... Máš pravdu. Ale kde začať? Veď ani neviem kde by sme ich mohli hľadať. Nemá ten idiot nejaké miesto, kde by sa mohol schovať?"
Už som bol naozaj zúfalý a aj tak nevedel čo robiť a takmer ani racionálne zmýšľať. Celé to už bolo padnuté na hlavu. A fakt, že Weasley má Hermionu ma čím ďalej, tým viac rozčuľoval... Chcel som len aby bolo všetko v poriadku a aby sme boli šťastne spolu... No samozrejme musí prísť ten idiot a všetko pokaziť.

"No má, je to staré miesto, kde chodievali s Hermionou kým boli spolu. Pamatas cestu do Rokvillu?"
"No, celkom... A?"
"Pri škriekacej búde je miestečko, zjaví sa len ak vyslovíš istú vetu. Našťastie som tam občas zašiel aj ja s Ginny, čiže ju poznám a v tejto situácii ju konečne môžem znova využiť."

Odľahlo mi, že Potter mi chce pomoct a pocit, že ju nájdem mi dodal silu a dokázal som sa plne sústrediť na ďalšie kroky.

" Fajn, vyrážame tam ihneď, nemienim čakať, kým sa jej niečo stane... neodpustil by som si to do konca svojho života. Ak vieš presne kde to je, premiestnime sa tam..."

Potter neváhal ani sekundu, zhrabol ma za rukáv a pocítil som známy pocit premiestnenia sa.

Po rozhliadnití som zistil, že toto miesto mi je povedomé. Jasné, pri škrekajúcej búde som bol nespočetne veľa krát, ale toto bolo iné. Akoby sa mi vynárali spomienky z čias, kým som bol ešte smrťožrút a všetci ostatní sa ma snažili presviedčať o ich pravde...

"Odtiaľto to zvládnem sam, len mi povedz tú vetu.."

"Pôjdem s tebou, nemysli si, že len kvôli tomu, že Ron je môj najlepsi kamarát ťa v tom nechám samého! To nech ti ani nenapadne."

"V poriadku..."

Spoločne sme vykročili, obaja zahĺbení vo vlastných myšlienkach...

Ahojte, po viac ako polroku sa znova hlásim s časťou...je mi luto, že som vás nechala čakať tak dlho, ale absolutne som nemala inšpiráciu a tuto časť som zo začiatku písala absolutne nasilu... snažila som sa do tohto pribehu znova vžiť a dúfam, že sa Vám bude páčiť...