I love you Granger

Záchranná misia

Hermiona:
Neviem koľko hodín alebo dní už prešlo od toho, ako som videla čo sa s Ronom deje... Ale aspoň kým som tu v tejto hnusnej izbe sama, tak mám čas rozmýšľať nad tým, čo za hnusné stvorenie ho drží vo svojej moci... Zo všetkých kníh, ktoré opisovali takéto správanie mi v hlave ostala len jedna... Sirény

Tieto tvory dokážu ovládnuť človeka tak, že sa zdá, že je všetko v poriadku, ale postupne sa Vám dostávajú do hlavy a pomaly ale isto zabúdate na to, kým v skutocnosti ste. Mažú Vám spomienky na vašich milovaných najbližších, poväčšine miznú pekné spomienky a ostávajú len tie zlé, aby ste si mysleli, že vás opustili lebo ste zlý až sa nakoniec naozaj stanete zlým...

Mám pocit, že presne toto je Ronov prípad... Ak mu chcem pomôcť budem potrebovať prútik a uvariť lektvar na navrátenie spomienok... Ale kým ho tá príšera ovláda a nikto nepríde na to, kde som tak mu nemôžem pomôcť...

Draco:
"Takže tam to je určite?"
Spýtal som sa Pottera s poslednou nádejou v hlase.

"Už neviem koľkýkrát opakujem, ale áno, určite to tam je..."

Na Potterovi už bolo cítiť značnú nervozitu z toho, čo sa bude diať ďalej. Predsa, Weasley je jeho najlepší kamarát a neverí, že sám by bol takéto niečo schopný spraviť...

Popravde, tiež si nemyslím, že by chcel dobrovoľne Hermione ublížiť takto... Áno zranil jej city, vďaka čomu sme sa dali dokopy, ale toto je iné, toto je úplne iné.

"Teraz musíme byť ticho, Draco. Ak by nás začul, nebolo by to veľmi dobré a mohli by sme Hermione dosť poškodiť."

Zostal som mierne v šoku z toho, že ma nazval menom, ale o tom neskôr...

"Hej? A keď nás uvidí si myslíš, že jej nespraví nič?"
"Od čoho som zobral plášť? Neboj, všetko zariadime."
"Okay, verím ti."

Bol som rád, že na to myslel...
Potter cez nás prehodil plášť a spoločne (veď ako inak) sme sa vybrali do nie veľmi príjemného priestoru...

Hermiona:
Schválne som chcela, aby sem tá obluda prišla. Začala som so sebou mykať, trhať sa a zároveň aj kričať.

Dlho nič nereagovalo, tak som začala znovu a to bola asi trošku chyba...

"Čo to robíš?! Myslíš si, že ťa tu niekto nájde a zachráni ťa? Mýliš sa, toto miesto pozná len niekoľko ľudí a tvoj úžasný Draco medzi nich nepatrí"
"Nezáleží na tom, či medzi nich patrí práve on, ale Harry ho pozná určite a nie je hlúpy, pozná ťa a vie, že by si ma zatiahol niekam, kde to nikto nebude čakať..."

Ron, teda aspoň jeho telesná schránka, začala so sebou trhať, mala som pocit, akoby sa Ron snažil bojovať so sirénou, ak by vydržal ešte chvíľu, mohla by som mu zobrať prútik...

"Hermiona! Prosím, pomôž mi!"
"Snažím sa, rýchlo ma rozviaž!"

Zamrmlal kúzlo, cítila som ako lano povolilo a v tom do izby vtrhol Harry spolu s Dracom

"Ani hnúť!"
Skríkol Harry a rozbehol sa k Ronovi, zatiaľ čo Draco za mnou...

"Nie je to Ron, posadla ho siréna, musíme mu pomôcť! Poznám knihu, kde to nájdeme, ale teraz ho musíme zobrať preč."
"Nič sa neboj, všetko už bude v poriadku, láska."

Draco ma zobral do svojho náručia a konečne som sa cítila v bezpečí...

"Poďme domov, tam mu pomôžeme ako sa bude dať."
Povedal Harry a spoločne sme sa premiestnili do Harryho bytu, kde žijú spolu s Ginny.

Ahojte! Snáď sa časť páčila, ak máte nejaké návrhy, čo zlepšiť, sem s nimi! 😊😄