I love you Granger

Priznam jej lasku?

Draco: Poviem jej to? Naozaj jej poviem všetko čo ku nej cítim? Čo si o mne pomysli keď po mesiaci aj čosi jej poviem že ju milujem a neviem bez nej žiť? Neviem naozaj neviem ako to zoberie a toho sa naozaj veľmi bojím. Nebuď zbabelec a povedz jej to všetko do oči najlepšie ešte dnes!
No skvele ešte ty sa ozyvaj vážne skvele.... Dobre dobre poviem jej to dnes po práci, ideme na kávu takze to bude dobré. Aspoň v to verím.

Hermiona:
Dnešný deň sa začal celkom dobre, nespanikárila som a to je super, zatiaľ. Večer ideme spolu s Dracom na kávu a úprimne, veľmi sa teším no zároveň sa aj bojím čo bude a čo sa bude diať pretože je to momentálne dosť zvláštne a zamotané alebo ako to povedať. Mám celkom obavy čo poviem, no snáď niečo moja úžasná hlavička niečo vymyslí.
"Hermiona? Máš čas?" Opýtal sa ma celkom znechutene Ron... prečo sem sakra musel chodiť? Veď sme to ukončili a ja mám hlavu plnú Draca a naňho som už aj takmer zabudla, veď kto aj nie keby mu jeho priateľ takýmto "skvelým" spôsobom dal kopačky... "Na teba už čas nebudem mať nikdy! A teraz vypadni z mojej kancelárie a daj mi pokoj! Ihneď!" "Ty si vôbec neuvedomuješ s kým sa zahrávaš! Neviem čo sa s tebou porobilo ale nebolo to tak ako to vyzeralo." "Nie vôbec to že si si to tam len tak rozdával s tou stetkou vôbec nemalo byt tak ako vyzeralo že? Vieš čo naozaj vypadni lebo ťa zabijem a myslím to vážne!" "Toho by si schopná nebola." "Chceš to vidieť?" Po týchto slovách konečne vypadol a ja som mala znova pokoj. Veď kto by sa chcel rozprávať s bývalim ak by sa mu stalo čosi podobné ako mne. Je to celé choré a zvrátené. Podvedie ma a teraz sa tvári že sa nič nestalo? Veď to je strašné. Nenavidim ho a už sa to meniť nebude. Nedokážem mu odpustiť... už nikdy.

Večer
Draco:
Tak a je to tu... idem po ňu do jej kancelárie a ideme trochu posedieť. Teda idem jej povedať čo ku nej cítim. Popravde ten strach zo mna už opadol a teším sa, veľmi sa teším a neviem sa dočkať jej reakcie. Počul som že dnes za ňou bol Weasley. Škoda že som tam nebol, rozbil by som mu hubu za to čo spravil... Toto sa nerobí a už vôbec nie jej. Čo ho až tak omrzela alebo čo? Tak výnimočné dievca ako je ona a ten idiot ju len tak odkopne! Veď on sa mi ešte dostane pod ruky a pocíti čo je to bolesť a hnev!
"Ahoj, ideme?" Spýtal som sa Hermiony a ona sa usmiala a prikývla. Spolu sme vykročili z ministerstva. Teraz prišla asi najväčšia dilema... Kam pôjdeme. "Ehm a kam vlastne pojdeme?" Spýtala sa pre zmenu ona. "No napadlo mi jedno miesto. Veľmi rad tam chodím a myslím že aj tebe sa tam bude páčiť." Povedal som a jemne sa na ňu usmial, úsmev mi opatovala a ja som cítil akoby mi maly kameň zo srdca opadol už len tým že sa na mna takto krásne usmieva a pozerá."Teraz zatvor oči." "Ale prečo? Ach no dobre" pomaly som ju viedol dnu do reštaurácie a keď sme sa pomaly blížili k voľnému stolu som jej povedal nech si otvorí oči. S úžasom sa pozerala najskôr na stôl a potom na mna. Bol som milo prekvapený z toho ako sa jej to páči a ako to viem? Jej oči žiarili ako krásne mesiačiky a ja som ako v siedmom nebi z jej úsmevu. Viem že ho stále spomínam no keby ste ju videli tak so mnou súhlasíte...

Hermiona:
"Bolo to vynikajúce. Neskutočne ti ďakujem že si ma sem zobral bolo to vážne skvelé." Povedala som s užasnutým výrazom v tvári a mala som pocit že sa aj jemne cervenam. "Ale nemáš zaco, pre mna bolo potešením byt tu s tebou. Naozaj" usmial sa na mna tak ako v ten večer, keď som si priznala že ho milujem. Poviem mu to alebo nie? Teraz je zrejme vhodná chvíľa."počuj musím ti niečo povedať" "Eh no ja tiež, povedzme to naraz dobre?" "Fajn" "Milujem ťa" Povedali sme zborovo a obom sa nám rozžiarili oci ako hviezdy na oblohe. Po týchto slovách sme sa len postavili od stola, zaplatili a vyšli z reštaurácie. Išli sme pomalým krokom s prepletenymi rukami ku Dracovi domov. Úprimne veľmi sa teším že cíti to iste čo ja a že nemáme čo skrývať. "Ďakujem za dnešný deň... veľmi ťa ľúbim a som neskutočne vďačná za to, že môžeme byť spolu." "Hermiona, tiež ťa veľmi ľúbim a nedopustim aby sa ti niekedy čokoľvek stalo. Budem vždy pri tebe a hlavne vtedy ak budeš čokoľvek potrebovať som tu pre teba a navždy budem." Po týchto slovách sme sa začali bozkávať. Neskôr išli dole aj šaty... nejakým zázrakom sme sa dostali do spálne kde si už isto viete domyslieť čo sa ďalej dialo.