I love you Granger

"Rob to, čo uznáš za vhodné"

Hermiona:
Bála som sa či elixír bude fungovať, ale fungoval. Presvedčil ma o tom Ronov výraz,  keď nás všetkých videl stať v polkruhu okolo stoličky, na ktorej bol priviazaný.

"Prosím povedzte mi, že už je po všetkom, že už Vám nechcem všetkým ublížiť, prosím..."
"Všetko je už v poriadku kamarát... si v pohode, aj my všetci sme."

Usmial sa Harry no Rona a jemu sa odľahlo, tak ako aj nám ostatným, aspoň kým som si znova nespomenula na tie slová o Luciusovi...

Ak má ta siréna pravdu, sú pred nami znova temné časy...

Myslím si, že najviac vykoľajený bol z toho prirodzene Draco, ale nechal to na sebe poznať len chvíľu, dosť dlhú chvíľku na to, aby som si to všimla...

"Si v poriadku, Draco?"
"Áno som, o mňa si nerob starosti. Podstatné teraz je dať Weasleyho dokopy, potom doma sa porozprávame, sľubujem."
"Dobre..."

Draco:
Bál som sa, ako zareaguje Hermiona na môj tón hlasu. Myslel som si, že budem znieť hnusne a povýšenecky, tak ako za starých čias, ale nebolo tomu tak, skôr som to povedal s trochou obavy, či bude súhlasiť.

To čo povedala ta siréna ma dostalo na plnej čiare...

"Weasley, verím, že sa dáš čoskoro dokopy, nechcem, aby medzi nami boli ešte nejaké konflikty. Chcem aby sme zakopali vojnovú sekeru..."

Sam som neveril tomu, čo som práve povedal, ale stáva sa.

"V poriadku, Malfoy. Súhlasím, len prosím, buď dobrým pre Herm..."

"Neboj sa, urobím pre to všetko"

Vedel som, že naráža na to, čo sa stalo tesne predtým, myslím si, že teraz má všetky spomienky sirény...

Pár hodín neskôr..

Momentálne som u seba v byte a čakám kým príde Hermiona. Potrebujem sa s ňou porozprávať o tom ako ďalej, čo budeme robiť, ako to budeme robiť a ako sa nám podarí zavrieť môjho otca tam kam patrí, ak nie horšie, zabiť ho.

Vlastná krv by mi mala byť prioritou, ale ak chce moja vlastná krv ublížiť osobe, ktorú nadovšetko ľúbim... neudržím sa a zabijem ho.

Nebudem prvý a ani posledný, kto by to spravil...

Hermiona:

Som na ceste k Dracovi. Viem, že by bolo ľahšie sa sem premiestniť, ale potrebujem ešte pred našim rozhovorom vyvetrať hlavu. Určite si viete domyslieť o čom sa budeme rozprávať a môj rozum a moje tušenie mi naznačujú, že to nebude nič príjemné.

Chceli by ste sa niekto rozprávať so svojim priateľom o tom, že sa zrejme musíte rozísť, lebo jeho otec je šialený maniak a skôr ako to nevyriešite spolu nebudeme môcť byt, zrejme? Lebo ani ja nie...

Pomaly prichádzam pred vchod, keď vidím na okne čakať Draca.
Zazvonila som na zvonček a spomínaný chlapec s peroxidovo bielymi vlasmi mi otvára vchodové dvere a vpúšťa ma dnu do svojho bytu. Do momentálne jediného bezpečného miesta, ktoré práve obaja pozname.

"Ďakujem, že si prišla."
Draco ma s láskou objal a pomaly sme sa presunuli do obývačky

"Chcem, aby si vedel, že som stále s tebou a vždy budem pri tebe stáť, ale momentálne jediná vec, ktorú ti môžem povedať je, že rob to, čo uznáš za vhodné.
Či budeme bojovať proti tvojmu otcovi spolu s ostatnými alebo nie, o tom rozhodni ty, ale ak ma chceš presviedčať, aby som s tebou nikam nechodila, aby som s tebou nebojovala, je to zbytočné"

"Ďakujem, čakal som, že to povieš a myslel som si, že ťa dokážem presvedčiť. Ale ak so mnou chceš bojovať, nech sa tak stane, nebudem ti brániť, lebo viem, že ťa potrebujem. Milujem ťa Hermiona Grangerová a neviem si predstaviť, že by som ťa mal teraz nechať ísť... nechcem ťa nechať ísť "

"Tiež ťa milujem, Draco Malfoy. A už vždy budem."

Začali sme sa bozkávať, postupne šli do spálne a po chvíli nepretržitého bozkávania, upadli do ríše snov.

Ahojte! Napíšte mi prosím do komentáru, či sa Vám časť páčila😅 ľúbim vás všetkých a ďakujem za podporu aspoň v pozretiach ❤️