A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

1.KAPITOLA

Započula som obrovský rachot a zrazu bum. Na hlave mi pristála explodujúca guľa plná žabieho slizu. Bola to jedna z najodpornejších vecí, ktoré som na sebe kedy cítila. Sliz sa mi pomaly dostával všade, kam sa len dalo. Dobre som vedela kto v tom má prsty. Naštvaná a pripravená mu vymlátiť mozog z hlavy som vbehla do domu. Za stolom sedel zamyslený James, ktorý bol ako vždy: ,,vo svojom svete"

,,Kde je ten odporný,arogantný,hlúpy,slizolinský....."? 

,,Myslíš, Albusa?" skočil mi do reči James a s úsmevom ma nasmeroval hore schodmi. Zrejme si ani nevšimol ako vyzerám, pretože na jeho tvári sa neukázal ani náznak výsmechu, ktorý od neho dostávam dosť často. Tak to už medzi súrodencami býva. S Jamesom sa máme dosť radi. Je to môj obľúbený brat. Vždy si ma obraňuje a chráni. Aj na Rokforte sme toho už dosť prežili. Spolu sme v chrabromile a vďaka Jamesovi sa tam vždy cítim ako doma. To isté sa však nedá povedať o mojom druhom bratovi, ktorý má na svedomí to, ako vyzerám. Bežala som ako besná priamo do jeho izby. Sedel tam v kresle a tváril sa, že sa nič nestalo. Prekvapene sa na mňa pozrel a vybuchol do obrovského smiechu.

,,Čo sa ti , pre Merlina, stalo?" snažil sa nahodiť svoju tvár ,,akože o ničom nevie". Ale ja ho už veľmi dobre poznám a prekuknem ho jediným pohľadom. Albus je ten menej obľúbený brat. Nedá sa povedať, že by sme sa priam nenávideli, ale nemáme ani žiaden vzorný súrodenecký vzťah. Hádky sú na našom takmer každodennom poriadku. Stále si robíme naprieky a mám podozrenie, že to čo mi spôsobil tento krát bola len pomsta za kopu netopierieho trusu v jeho topánkach, ktorý som mu tam dala minulý týždeň.  Albus je takou záhadou našej rodiny. Je to náš slizolinský slizáčik. Možno preto s ním nemám až tak dobrý vzťah. Veľa času na Rokforte trávi so svojimi slizolinskými priateľmi (voláme ich slizská trojka) : Albus Potter, Scorpius Malfoy a Sedrik Newholder. Traja chlapci, ktorý si o sebe myslia, že sú tí najdokonalejší a najkrajší na celom Rokforte. Občas sa aj hanbím, že je mojím bratom. Albus a James majú spolu dobrý bratský vzťah. Taktiež si pomáhajú a trávia spolu dosť času. James je  proste dobrák od kosti a nedokáže mať zlý vzťah s nikým.

,,Ty sa ešte budeš tváriť, že o ničom nevieš Albus?" vyštekla som naňho a mala som pocit, že od hnevu  vybuchnem. Nepovedal ani slovo, bol veľmi zaneprázdnený smiechom a ukazovaním si na mňa.

,,Myslíš si, že neviem kto to bol? Myslel si si , že keď tá guľa na mňa padne práve z tvojho okna na to neprídem? Len počkaj keď sa to dozvie mama a otec. Teraz si už zašiel priďaleko Albus." Chcela som vytiahnuť prútik a začarovať ho tak, aby sa nemohol mesiac smiať. No bohužiaľ ešte nemôžem čarovať mimo školu a rovnako ani Albus. Tento rok nastupujeme ja do piateho ročníka, Albus do šiesteho a James do siedmeho, ktorý je zároveň jeho posledným. Ach ,ako mi len bude chýbať.

,,Lily len dve slová: ukľudni sa. Veď to bola sranda. Obyčajná sranda. Proste sa choď osprchovať,"hovoril Albus s kľudnou a vyrovnanou tvárou, no videla som na ňom ako udržuje smiech. Nevydržala som to a rozbehla som sa naňho.

,,Tak sranda hej? Tebe to pripadá ako sranda? A práve teraz keď mám na sebe tie nové plavky? Mama mi už druhé nekúpi." Skočila som naňho a privalila som ho k zemi. Ťahala ho za vlasy a snažila sa ho udržať pod sebou.

,,Aha tak o to tu ide? Princeznička príde o svoje plavky," kričal na mňa a ja som mu strelila facku. Okamžite sa vzchopil a prevrátil ma na chrbát, teraz bol nado mnou on.

,,Tak toto si prehnala ty malá beštia." Chytil ma za vlasy  a začal ma za ne ťahať. Kričala som a strelila mu ďalšiu facku. Takto sme sa tam mlátili ešte hodnú chvíľu. Zrazu nás od seba niečo oddelilo na opačné strany miestnosti a ani jeden z nás sa nemohol pohnúť.