A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

22.KAPITOLA

,,Lili, vylez z tej kúpeľne, prosím," ozývalo sa búchanie a hlas spoza dverí. Spoznala som, že je to James, ale nemala som teraz náladu na rozprávanie, s nikým. 

,,Nechaj ma ,prosím," odpovedala som mu a ďalej pokračovala s plačom. Takto veľmi som sa s rodičmi ešte nikdy nepohádala a keď hovorím nikdy, myslím naozaj nikdy. Vždy sme mali ten najlepší vzťah. To Albus bol ten, ktorý bol vždy drzý a hádal sa. Teraz už viem, aký je to asi pocit. No takúto vážnu hádku sme v dome ešte nemali. 

,,Hovoril som s otcom a mamou, musíš ma vypočuť," nalieha James. Chvíľu som ticho a neodpovedám, premýšľam. Keď James znovu zabúcha celou silou na dvere.  

,,Lili, otvooooor, haloooo," kričí James. Už sa ho nedá ignorovať, utriem si oči od sĺz a pomaly otváram dvere. Nakuknem von a naznačím mu, aby šiel dnu. On nechce a zoberie ma do svojej izby. Tam si spolu sadneme na posteľ a ja sa znovu veľmi rozplačem, James ma bratsky objíme a začne : 

,, Lili, mne je to tak veľmi ľúto. Vôbec nechápem, prečo sa správajú ako dvaja idioti. Toto by som síce nemal hovoriť o rodičoch, ale to čo robia, nedáva zmysel." Ja sa na Jamesa pozriem a prevrátim očami. 

,,Ja viem, že nedáva. Snažila som sa s nimi rozprávať, ale vieš čo mi povedali? Že ma dajú na inú školu," poviem už trochu nahnevane. 

,,Ja viem, nie som na to hrdý, ale s Albusom sme odpočúvali za dverami, počuli sme každé jedno slovo," vzdychne si James. 

,,Takže ti ani nemusím hovoriť, čo povedali, o tej inej škole," zamrmlem. 

,,Nie, ale oni by ťa na inú nedali, na to nemajú srdce." 

,,Ako môžeš toto vedieť?" opýtam sa nechápavo. 

,,Rozprával som sa s nimi, je to len zastrašovanie, chcú docieliť svoje, ale uvidíš, že nakoniec to pochopia," podporí ma James. 

,,Dúfam, že máš pravdu," poviem a znovu ho objímem. Potom si poutieram z očí všetky slzy, ktoré mi tam zostali a idem do svojej izby.  Už na chodbe počujem hlasy spoza dverí, nie som si istá, či mám vojsť, ale potom si uvedomím, že je to moja izba. Otvorím dvere a rovno sa zrazím s Albusom, ktorý hovorí : 

,,Ale prosím, premýšľaj o tom." Nechápavo sa pozriem na neho a potom na Rose, sediacu na posteli.  Albus sa na mňa usmeje, potrasie mnou a povie : ,,Trochu úsmevu sestrička."  A odíde. Ja len vyvalená stojím v dverách. Všimnem si, ako sa Rose usmieva. Tu sa muselo niečo stať. 

,,Okamžite hovor," pozriem sa na Rose, ale tentokrát je na mojej tvári vidno úsmev. 

,,Čo ti mám povedať?" snaží sa odbočiť od témy Rose, ale stále sa usmieva. 

,,Prečo si vyškerená, ako keby som ti práve kúpila Nimbus 2017?" nenechám sa odbiť a prisadnem si k nej na posteľ. 

,,Ale ja neviem, či ti to mám povedať," povie Rose a začne sa červenať.