A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

25.KAPITOLA

,,Dobré ráno, svetielko môjho života," zašepká mi Scorpius do ucha. Ja pomaly otvorím oči a spozorujem jeho siluetu nado mnou. Usmieva sa a niečo drží v rukách. Prejdem si rukami po očiach a zaostrím. Je to tácka plná jedla, on mi priniesol raňajky do postele. Je tak úžasný. Na chate už sme týždeň, ale ešte sa tu neobjavil nikto, ani môj otec ani Scorpiusov otec. Z tej nervozity, čo sa asi deje doma ma ide každý deň roztrhnúť. Určite ma hľadajú všade kde sa dá. Dúfam len, že nezavolali políciu alebo niečo podobné. Ten prúser, ktorý budem mať, keď ma nájdu si neviem ani predstaviť. Až teraz po týždni som si uvedomila, že to bola strašná hlúposť utiecť. 

,,Dobré ránko aj tebe," odpoviem Scorpiusovi a pobozkám ho. 

,,Dúfam, že som princeznú potešil," vtipkuje Scorpius a ľahá si ku mne do postele. 

,,Ani si neviete predstaviť ako, môj princ," začnem hrať jeho hru a prevalím sa na neho. Scorpius sa usmeje a silno si ma k sebe pritiahne. Začne ma jemne bozkávať a potom objímať, tieto romantické rána s ním mi nič nenahradí. 

,,Priniesol som  aj nejaké to jedlo, moja drahá," pokračuje Scorpius a natiahne sa po tácku. Ja si sadnem vedľa neho a s úžasom zazerám na to nádherné jedlo, ktoré mi priniesol. Toto ani nemohol spraviť sám, je to predsa chlap.  Na tácke bol čaj, veľa jahôd, džem,maslo,  lievance v tvare srdca, ktoré podľa mňa skôr pričaroval ako urobil a  nakoniec mlieko.

,,Ďakujem ti lááááska," takmer vykríknem a znovu ho začnem bozkávať. Scorpius chytí jeden lievanec do ruky a dá mi ho do úst. Ja spravím to isté, mám taký pocit, že keby nás teraz niekto pozoroval, tak sa povracia z toho, akí sme boli sladkí. 

Po nádherný raňajkách šiel Scorpius upratať a ja idem do sprchy. Spustím na seba prúd takmer ľadovej vody a premýšľam. Zase sú vo mne tie strašné myšlienky, čo asi robia doma. Vyjdem zo sprchy, oblečiem na seba legíny a sveter a idem dole za Scorpiusom. Zbadám ho už z diaľky, ako pozerá kreslené rozprávky, príde mi to veľmi vtipné, pretože hneď ako započuje kroky, prepne to rýchlo na nejaký akčný film. 

,,Zlatko, ja som to videla," zasmejem sa. Nedalo mi to, nepodpichnúť ho.

,,Čo si, prosím ťa videla?" snaží sa tváriť Scorpius akože nič. 

,,Tú rozprávku, láska. Mohol si ma aspoň zavolať k sebe," poviem a sadnem si k nemu na gauč. 

,,Nabudúce," zašepká mi Scorpius a oblízne mi tvár. Aj keď ho milujem, toto mi príde extrémne nechutné. 

,,Fuj, láska, toto mi nerob," zakričím a utriem si tvár. 

,,Nemám?" povie Scorpius s iskrou v očiach. 

,,Nie," rázne odpoviem a prekrížim si ruky na prsiach. 

,,Niekto tu je odutý," začne ma štekliť Scorpius. Ja to nevydržím a spustím smiech. Toto je proste moja slabina. Scorpius presne vie, čo má robiť, aby som sa začala smiať.