A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

23.KAPITOLA

,,Čo si to povedal?" nechápavo poviem a pozriem sa na Scorpiusa. Prečo si robí zo mňa srandu práve teraz ?

,,Počula si, nie?" zašepká Scorpius a začne mi bozkávať krk. Teraz sa neviem na nič sústrediť.

,,Počula," zavzdychám Scorpiusovi do ucha.

,,Nebolo by to krásne?" pokračuje Scorpius so svojím bozkávaním, tento krát mi bozkáva ucho.

,,Bolo?" poviem a zakloním hlavu do zadu.

,,No bolo, len ty a ja, stále sami, niekde ďaleko...." Scorpius to ešte ani nestihne dopovedať a ja sa na neho vrhnem. Bozkávame sa na posteli a naše oblečenie pomaly končí na zemi. Neprestajne sa bozkávame a izbou sa ozývajú naše vzdychy. Po krásnych chvíľach obaja zaspíme. Scorpius v strede postele a ja ležiac na ňom. Ani vo sne by som si nepredstavovala, že práve tento večer skončí takto. Vôbec ma netrápi, že ma doma asi hľadajú, netrápi ma, že sú naši rodičia proti. Netrápi ma nič. Riešim len seba a Scorpiusa. Ten krásny pocit, ktorý mám, keď som pri ňom.

Už je ráno a ja pomaly otváram oči. Sadnem si a poobzerám sa naokolo, môj pohľad skončí na spiacom Scorpiusovi. Je taký krásny, strapaté blonďaté vlasy, pootvorené ústa a možno nejaká ta slinka, ale je dokonalý, pre mňa je. Chvíľu premýšľam, či ho zobudím, ale rozhodnem sa, že áno. Pomaly mu začnem prstom pinkať po jeho uchu. Keď skoro nereaguje, skúsim to silnejšie. Preberie sa tak rýchlo ako nikdy. Vydesene sa na mňa pozrie a ja ledva udržujem smiech.

,,To, čo to bolo?" zmätene sa opýta.

,,Níííč," poviem a odbočujem pohľadom. Scorpius sa začne smiať a pritiahne si ma k sebe.

,,Ty moje, krásne," povie a pobozká ma. Potom si ma k sebe privinie a silno ma stlačí. Tá jeho láska by sa dala snáď krájať.

,,Láska?" opýta sa počas objatia.

,,Áno?"

,,Ja som to myslel vážne," povie smutne. Teraz som trochu zmätená. Odtiahnem sa z objatia a nechápavo sa na neho pozriem.

,,To, aby sme spolu utiekli. Aspoň na nejaký čas. Oni by pochopili, že to myslíme vážne a museli by sa s tým zmieriť," snaží sa mi vysvetliť Scorpius. Ja som trochu vydesená, pretože som nikdy nespravila nič proti mojim rodičom.

,,Ale, kam by sme šli?" opýtam sa s miernym úsmevom, pretože si stále myslím, že sranduje.

,,Na jednu chatu v horách, patrí môjmu dedkovi, ale už veľmi dlho tam nebol nikto. Je to skoro ako dom, je tam snáď všetko. Schovali by sme sa tam na pár dní, možno týždňov, ale ver mi, že toto by ich donútilo, aby si to uvedomili." Scorpius to hovorí tak vážne, že som to pochopila, on nesranduje. Ale ako by sme to vôbec zrealizovali? Vedela by som vôbec utiecť z domu?

,,Zlatko, ja si myslím, že to nie je dobrý nápad," poviem opatrne.

,,Naozaj? Nedokázala by si to?"

,,Asi nie, zosmutniem. Scorpius sa len usmeje a objíme ma.

,,To nevadí, bol to len návrh," povie a pobozká ma.

,,Naozaj by som chcela, ale ja si myslím, že to vyriešime aj inak. Za toto by ma všetci asi zabili," zakokcem a nasilu sa usmejem.

,,Nevadí, už som povedal, láska. Nebudem ťa do ničoho nútiť."

,,Ja ťa tak milujem."

,,Aj ja teba," povie Scorpius s úsmevom a opäť ma objíme.

,,Nikdy ma prosím neopúšťaj," zašepkám.