A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

10.KAPITOLA

Už  sa konečne balíme do Rokfortu. Premýšľam nad mojim vzťahom so Sedrikom a vlastne nad všetkým, čo sa stalo. Nebolo to unáhlené? Možno aj bolo, ale stále verím, že všetko bude skvelé a Sedrika budem milovať stále viac a viac. Lebo neviem či to, čo k nemu cítim teraz sa dá nazývať láskou. Je to hlavne fyzická príťažlivosť. Zajtra nás všetkých čaká dlhý deň plný balenia a poobede odchádzame. Som z toho celá nesvoja. Viem si úplne predstaviť pohľady a reči, ktoré sa budú šíriť po celej škole. Najväčší nepriatelia sú zrazu spolu. Ach, toto bude rok.
Všetko máme zbalené a všetko je pripravené. Doma nastal obrovský zmätok a všetci beháme z jednej izby do druhej a kontrolujeme, či máme všetko. Rodičia nervózne čakajú v aute a otec trúbi, aby sme si pohli. Keď konečne dostaneme svoje kufre do auta a všetci traja nasadneme, vydáme sa na cestu. Cítim sa nervózne a myslím si, že aj moji bratia. Albus z toho, že budeme stredobodom pozornosti a to on neznáša. Ja v podstate z toho istého a James z toho, že je to jeho posledný rok.
,,Myslíš si, že si o nás budú naozaj všetci šuškať?" opýta sa zrazu sklesnuto Albus. Neviem čo mu na to povedať, ale skúsim to, čo si myslím.
,, Podľa mňa áno a mal by si sa s tým nejako zmieriť braček," usmejem sa naňho.
,, Máš pravdu a chcem aby si vedela, že tu budem pre teba a keby ti niekto niekedy ublížil ( myslím, že naráža na Sedrika) , vždy ti pomôžem," keď toto Albus dopovie, chce sa mi až plakať. Nikdy mi nič podobné nepovedal.
Konečne sme prišli na nástupište a prebehli cez stenu. Na druhej strane nás už čakal Sedrik a Jess. Hodila som sa mu okolo krku a dala mu jemný bozk na pery. Albus urobil to isté s Jess. Potom sme už ruka v ruke kráčali k vlaku. V diaľke sme uvideli Scorpiusa, ale ten sa k nám nemohol priblížiť. Bol tam totiž s otcom. Jeho otec nepodporuje toto priateľstvo a najradšej by bol, keby sa s Albusom ani nepoznali. Sedrik mu nevadí, ale Albus veľmi. Preto sme sa pozdravili len nenápadnými pohľadmi. Scorpius sa na mňa síce usmial, ale cítila som, že to nie je ono. Už zase nechce byť môj kamarát?
Pokúšali sme sa čakať na Rose s jej rodinou, ale ako vždy meškajú. Preto sme nastúpili do vlaku  a držali miesta. Na jednu stranu k oknu som si sadla ja a Sedrik a oproti nám Jess s Albusom. Po pár minútach si k nám prisadol už aj Scorpius dúfajúc, že jeho otec si to nevšimol.
,, To vážne nedokáže pochopiť, že sme najlepší priateľia?" opýta sa sklamane Albus. Vždy sa to opýta, aj keď je odpoveď od prváku rovnaká.
,, Nie, nedokáže," zosmutnie Scorpius.  Neviem čo mám urobiť a tak sa pokúsim zlepšiť náladu v tomto kupé.
,,Viete kedy je vo vzduchu najväčšia koncentrácia dusíka?" opýtam sa a všetci sa na mňa zmätene pozrú. Začnú sa smiať a to som ešte ani neskončila.
,, No, kedy?" zopakuje Jess.
,, Po konzumácií zafulí." Hneď ako to dopoviem sa celá začnem červenať a zaryjem sa Sedrikovi do ramena. Neznášam keď sa mi toto stane. Všetci sa smejú a podpichujú ma, že som prasa. Síce sa hanbím, ale som šťastná, že som zlepšila náladu. Neviem si to vysvetliť, ale najviac ma teší to, že sa usmieva Scorpius.  V tom sa rozletia dvere a dovnútra vojde zadychčaná Rose.
,, Prepáčte, že meškám, ale stihla som to," povie a my všetci sa smejeme ešte viac. Rose totiž vždy mešká.
Už cestujeme cez dve hodiny a všetci zaspali. Všetci až na mňa a Sedrika. Využijeme túto chvíľku a začneme sa bozkávať.
,,Zlatko?" povie zrazu Sedrik.
,,Áno?"
,, Dnes som s hlavným slizolinským prefektom pred vlakom vybavil jednu vec. Večer budem mať k dispozícii jednu izbu, pretože chalani, ktorí v nej bývajú prídu do školy až budúci týždeň. Dokončíme to, čo sme začali u teba?"  Zašepká a jemne mi zahryzne do ucha. Pozerá sa na mňa takým tým pohľadom, akoby som ani nemala na výber. Je normálne, že mám strach povedať nie? Bojím sa. Ja neviem ,či to chcem. Neviem či to chcem už teraz, ale Sedrik si je očividne istý. Vidí, že mlčím a preto ma začne vášnivo bozkávať a hrýzť do spodnej pery. Až to trocha bolí.
,,Ja viem, že nechceš aby to ostalo len pri tomto. Cítim to," zavzdychá mi znovu do ucha a položí moju ruku na jeho prirodzenie. Ešte nikdy som to necítila a ani neviem či už chcem. Ale nechcem, aby potom náhodou rozšíril po Rokforte, že sa toho bojím. Ach, to sa naozaj až tak bojím povedať svojmu chalanovi nie? Ja sa bojím svojho chalana. Už teraz mi vadí, že je taký drsný a občas ma bolí aj bozkávanie s ním. Bude to v posteli iné? Bojím sa, že mi normálne ublíži. Sama neviem čím to je, má takú povahu alebo sa proste nevie ovládať, keď je nadržaný? No aj tak to raz musím vyskúšať.
,,Dobre zlatko," poviem nakoniec a dám mu ešte jemný bozk na líce. Šibalsky sa usmeje a pohladká ma po stehne.
Jess sa začína pomaly preberať a my už sme skoro v cieli. Zobudíme všetkých ostatných a pomaly sa prezlečieme do hábitov. Keď vystúpime z vlaku, všetci sa zadelíme podľa našich fakult. My s babami do Chrabromilu a chlapci odpochodujú do slizolinu. Ešte si rýchlo so Sedrikom dáme bozk na rozlúčku a Albus to isté spraví s Jess. Okamžite si všetci začnú šuškať. Nedá sa to nevšimnúť. Sklopím hlavu do zeme a pomaly sa premiestňujeme do Roktfortu.
Už prebehlo rozdelenie do fakúlt a ja sedím rovno tak, že vidím na Scorpiusa. Stále sa na mňa usmieva. Všimla som si, že ma pozoruje. Je to zvláštny pocit, keď o tom viete a snažíte sa hlavne na neho nepozerať. Ja som tak zmätená ako nikdy. Tento krát sa na mňa otočí Sedrik a pošle mi vzdušnú pusu. Chalani, ktorí sedia vedľa neho , ho začnú štuchať a pískať. Cítim sa trápne a hlavne vidím, že Scorpius zosmutnel. Ach, Lili, prestaň už konečne myslieť na toho Scorpiusa. Teraz  sa skôr musím trápiť tým, že večer sa mám vyspať so Sedrikom. Prečo som len na to pristúpila? Baby vidia, že som nejaká nesvoja, ale počas večere toto neriešime. Rozprávame sa o normálnych babských veciach a našim chalanoch. No potom príde na radu ubytovanie. Samozrejme, že bývame na izbe všetky tri spolu a hneď ako za sebou zatvorím dvere sa ma opýtajú jednohlasne :
,,Čo sa deje?"
Neviem čo im na to povedať, ale sú to predsa moje najlepšie priateľky. Poviem im pravdu. Nadýchnem sa a spustím : ,, Jess, ty už si spala s Albusom?" Jess sa na mňa pozrie vyvaleným pohľadom a nasucho prehltne. Rose sa začne smiať : ,, To by teda aj mňa zaujímalo." Dlho čakáme na odpoveď, ale nakoniec to zo seba dostane:
,, Áno, ale prečo sa pýtaš," povie a začne sa celá červenať. Nemôžem tomu uveriť. S Rose sa na seba pozrieme a začneme ju zaplavovať kopou otázok. Jess nám s neochotou na každú odpovie a ja nemôžem z hlavy dostať obraz môjho brata a Jess, ako spolu spia. Je to nechutná predstava.
,, Prečo sa pýtam? Pretože sa dnes mám vyspať so Sedrikom," poviem tento krát ja a začnem sa červenať.
,,Čo? A to tak skoro ?" opýta sa zmätene Rose.
,,A naozaj to chceš?" skočí jej do rečí Jess. Ach, keby som im tak mohla povedať pravdu, ale bojím sa ju čo i len vysloviť. Bojím sa vysloviť, že mám strach z toho, že Sedrim bude nahnevaný a ublíži mi. Naozaj sa bojím, že mi ublíži. Toto by som predsa nemala cítiť pri vlastnom partnerovi ,nie?  Môj pocit, že je agresívny, sa stále zväčšuje, ale nedokážem to nikomu povedať.
,,Áno, chcem," poviem nepresvedčivo. A Keď vidím nedôverčivé pohľady báb rýchlo pokračujem: ,,Áno chcem to, som o tom presvedčená. Milujem ho......" A takto rozprávam ešte aspoň päť minút. Baby mi konečne začnú veriť a obe ma podporujú. Jediné s čím som sa im priznala je, že sa bojím, že to bude bolieť. Jess ma ubezpečila, že to také strašné nie je a ja som si obliekla to najkrajšie spodné prádlo, navoňala sa a pomalými krokmi smerovala za Sedrikom.
Kráčam po nočných chodbách Rokfortu a pomaly sa približujem k slizolinskej časti. Bojím sa každého jedného zvuku, ktorý začujem, pretože ak by ma niekto našiel, mala by som obrovský problém.
,,Kamže kam, slečna," ozve sa zrazu hrubý hlas hneď za mnou. Strašne sa bojím otočiť. Celá stuhnem a nasucho prehltnem. Moje telo ma nakoniec poslúchne a pomaly sa otočím. No v tej chvíli nemôžem uveriť vlastným očiam.
,,Si mala v gatiach Potterová, čo?" začne sa smiať Scorpius. V tejto chvíli ho mám chuť zabiť.
,,To prečo si nahodil taký hlas? Veď  som skoro omdlela od strachu. Ja som ešte nikdy nemala žiaden problém," nahnevane mu odpoviem. On sa len zasmeje a zahľadí sa mi do očí. Nastane chvíľka ticha. Jeho oči sú nádherné. Nie, zase na to myslím.
,, Ponáhľaš sa? Môžem ti niečo ukázať?" opýta sa. Sedrikovi som povedala, že o 23som tam. Teraz  je 22:20, takže čas ešte celkom mám.
,,Áno mám," odpoviem Scorpiusovi a usmejem sa. Hlavne nechcem, aby na mne videl, že som práve v obrovskom strese z toho, že sa chystám vyspať s chalanom, ktorého sa bojím a asi to ani nechcem.  Scorpius sa usmeje a potiahne ma za ruku.  Ideme spolu tajne uličkami až prídeme k nejakým dverám. Scorpius ich otvorí a vojdeme dnu. Sú tam dlhé schody, po ktorým ideme hore. Ocitneme sa na streche. Na streche celého Rokfortu.  Ten výhľad je neopísateľný.
,,Je to krásne však? Nemal som to tu komu ukázať , pretože chalanov to nezaujíma a dievčenské kamarátky na tejto škole bohužial nemám. Ty si jediná, Potterová, teda Lili," usmeje sa a priblíži sa ku mne. Cítim jeho blízkosť a srdce sa mi rozbúši ako o život. So Sedrikom takéto veci nerobíme, tým nechcem povedať, že by som k Scorpiusovi niečo cítila, ale chcela by som, aby sa Sedrik občas choval ako on. A nechcel sa stále len bozkávať a obchytkávať. Trochu zosmutniem.
,,Čo sa stalo? Povedal som niečo zlé?" zakokce zmätene Scorpius.
,,Nie, ďakujem ti, že si ma sem vzal. A ďakujem ti aj za to, že sa snažíš byť mojim priateľom," poviem najmilšie ako viem.
,,Pre teba všetko," povie a ja ostanem zaskočená. Stojíme tam a pozeráme sa jeden druhému do očí. Trvá to snáď večnosť. Nejako nechcem, aby táto chvíľa skončila. Pomaly prechádzam pohľadom na jeho pery. Vidím, ako si zahryzol do svojej spodnej a očami hypnotizuje tie moje. Túžba pobozkať ho  vo mne silnie. Scorpius sa začne pomaly približovať a ja čakám na ten krásny a dokonalý pocit, keď v tom mi začne zvoniť budík. A všetko sa pokazí.
,,Ó nie, 22:55, musím ísť . Ďakujem ti celým srdcom za to, že si ma sem zaviedol, ale ja už musím utekať. Veď vieš, niekto ma čaká." Ako toto dopoviem Scorpius zosmutnie, nasilu sa usmeje a povie :
,,Dúfam, že sa uvidíme neskôr." Ja sa rozbehnem dole schodmi, ale ešte chvíľku pod nimi počkám. Zvedavosť mi nedovolila to neurobiť. Z hora len započujem:
,,Do riti, ten kretén, nezaslúži si ju." A potom som ešte počula ako do niečoho kopol. Zasmejem sa a sčerveniem. V bruchu cítim lietať motýliky. Nerozumiem tomuto pocitu. No opäť sa vrátim do krutej reality a do toho, že musím ísť za Sedrikom a spraviť to, čo vlastne ani nechcem. V strese a nesvoja sa doplazím k slizolinskej klubovni a nájdem izbu, do ktorej mám ísť. Stále sa obzerám, či ma niekto nevidí alebo nesleduje. Pomaly vkĺznem dnu a obzerám sa. Čakala som nejaké sviečky, romantiku, aspoň niečo pekné, ale nie je tam vôbec nič. Chvíľu stojím bez pohybu, keď zrazu sa za mnou zatvoria dvere a zozadu ma začne niekto bozkávať na krk......

Mám pocit,že to až nejako moc zamotávam. Čo myslíte? Ako to skončí? Som šťastná za každé prečítanie,votes a komenty, ktoré ma stále viac hrejú pri srdiečku. 
PS: Ja viem, že správne by to malo byť Lily, ale ja píšem Lili kvôli originalite.