A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

7. KAPITOLA

,,Ahoj ,Sedrik," pozdravila som ho s milo sa usmiala. Scorpius na sucho prehltol a snažil sa pohľadom zájsť všade inde, len nie na Sedrika. Sedrik sa chvíľu pozeral na mňa a chvíľu na Scorpiusa. Mračil sa, stál tam a videla som ,ako zatína päste.

,, Prepáčte, nechcel som vás rušiť," povedal podráždeným hlasom a zazeral na Scorpiusa. Ten sa začal celý triasť.

,,Ono to nie je tak , ako to vyzerá," koktal Scorpius. Nechápala som prečo je taký nervózny. Nevidela som na tom nič zlé. Mohli sme byť radi, že nás našiel práve Sedrik. On to pochopí a verím, že si to nechá pre seba.

,, Sedrik, ani nevieš aká som rada, že si nás tu našiel práve ty," stále som sa milo usmievala. Sedrikov nahnevaný pohľad prešiel zo Scorpiusa na mňa. Cítila som sa v tej chvíli ako nejaký zločinec. Stále som nerozumela jeho nahnevaným pohľadom. Vyšla som konečne z búdky a chcela mu poďakovať. Natiahla som za ním ruku , pretože som ho chcela chytiť za rameno. Odtiahol sa preč a nedovolil mi to.

,, Nechaj ma na pokoji, Potterová," zakričal na mňa. On mi vážne povedal Potterová? Nemohla som tomu uveriť. Nikto iný okrem Scorpiusa mi takto nepovedal. Ranilo ma to. Sedrik sa ešte včera ku mne správal asi najlepšie zo všetkých chalanov, ktorých som kedy stretla. Zdal sa mi milý a dobrý. No teraz sa to zmenilo. Jeho Slizolinská povaha sa začala ukazovať. Mala som chuť mu niečo povedať a poriadne na neho nakričať, ale neurobila som to. Ostala som tam len prekvapene stáť.

,, Č-č-čo prosím?" začala som koktať. Sedrik sa nahneval ešte viac. Zamračil sa na Scorpiusa, ktorý stál za mnou a povedal :

,, Toto som od teba vážne nečakal, kamarát." A rozbehol sa preč. Utekal späť do domu. Scorpius sa rozbehol za ním a kričal : ,, Počkaj ja ti to vysvetlím Sedrik, počkaj." Náhle obaja zmizli z môjho dosahu. Ničomu som nerozumela. Ostala som tam stáť ešte asi päť minút a premýšľala som. Čo mohlo Sedrika tak nahnevať? To, že som bola zavretá v búdke so Scorpiusom? Viem, muselo to vyzerať všelijako, ale nemal dôvod byť nahnevaný a ešte to jeho odporné správanie ku mne. Bola som sklamaná. Asi neviem dobre odhadnúť ľudí. Popadol ma pocit strachu. Začala som myslieť na to, že sa to ostatní dozvedia. Čo ak to teraz Sedrik všetkým povie? Niekto vo vnútri som verila, že sa tak nestane, a že má aspoň nejaký charakter. Pomaly ako jednonohý trol som sa dotackala domov. Nikde som nikoho nevidela. Vyšla som po schodoch do mojej izby a snažila sa ich otvoriť v nádeji , že baby ešte spia. Hneď ako som vstúpila do dverí sa ozvalo:

,, Ty kde si bola?" vypytovala sa Rose. Snažila som sa, aby nezbadala moju nervozitu .

,, Ráno mi nebolo veľmi dobre a tak som sa šla prejsť," dostala som zo seba. Pevne som verila, že mojej báchorke uveria. Nechcela som, aby sa niekedy dozvedeli pravdu.

,, A už ti je lepšie?" opýtala sa Rose s úsmevom na tvári. Takže mi to zožrali. Spadol mi veľký kameň zo srdca.

,,Ale áno," odpovedala som a sadla si na posteľ. Pri pohľade na Jess som nemohla prestať myslieť na to, čo som videla včera. Stále som dúfala, že mi to povie. Teda, že to povie nám. Niekto zaklopal na dvere a ozvalo sa :

,, Smiem vstúpiť?" bol to Albus. Vošiel do mojej izby a samozrejme som si všimla ten obrovský úsmev na tvári Jess.

,, A čo by si rád?" opýtala som sa brata.

,, Scorp a Sedrik sa strašne pohádali. Chceli si to vydiskutovať a poslali ma preč," povedal Albus a vyzeral trochu sklamaný. Srdce sa mi znovu rozbušilo. Vie o tom ?