A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

6.KAPITOLA

Scorpius sa ešte niekoľko krát pokúsil otvoriť dvere. Búchal, škubal, tlačil, ale nič nezaberalo. Bol zúfalý a nechcel si dať nijako vysvetliť, že sa to jednoducho nepodarí. Otec tie dvere začaroval tak, že po zacvaknutí klotky to otvoriť  jednoducho nepôjde.

,, Už tisíci krát ti hovorím, že to nepôjde," mrmlala som podráždene. Jeho telo natlačené na mojom mi nebolo vôbec príjemné a to, že som sa nemohla ani vystrieť a skoro ani pohnúť ma privádzalo do šialenstva. Vedela som, že aj Scorpiusa. Každú chvíľu sa snažil  zmeniť svoju polohu a poviem vám. Nebolo to vôbec jednoduché.

,, Nemala si nás tu zatiahnuť, Potterová," hovoril podráždene a snažil sa nejako otočiť do druhej strany. Nešlo to a namiesto toho som schytala lakťom do brucha.

,,Ja? To ty si sa chcel schovať. Robila som to len preto, aby nás nevideli. A hlavne to ty si nemal zacvaknúť tú klotku!" vyčítala som mu. Je pravda, že nemohol tušiť čo sa stane, ale je to vlastne jeho vina. Už teraz mám stres z toho, kto nás nájde v tejto chúlostivej polohe telo na telo. Už dlhšiu chvíľu bolo hrobové ticho, pre merlina, šla som sa z toho zblázniť.

,,Áno, asi máš pravdu, je to moja vina," zašepkal zrazu Scorpius. Nevedela som, či sa mi to len zdalo alebo to naozaj povedal.

,,Áno ja viem , Malfoy!" zareagovala som podráždene. Moja nálada bola hlboko pol nulou. Pohla som sa, aby som zase zmenila polohu. Tento stav bol hrozný, všetko ma už bolelo.

,,Tak ja sa tu snažím byť milý a zobrať to na seba. A ty čo? Správaš sa, ako keby som bol ten najhorší človek na svete," kričal na mňa a správal sa ako vždy, odporne. Nevedela som, čo mu povedať. Mal celkom pravdu, ale nechcelo sa mi k nemu správať dobre len preto, že sme uväznení v búdke a sme na sebe natlačení ako sardinky. Stále je to Scorpius, ten ktorého neznášam.

,, Nebuď zase nahnevaný, nič som ti nespravila," odpovedala som mu chladne.

,,Daj mi už radšej pokoj, Potterová," zafrflal , ,, Myslel som si, že sa začínaš meniť ako ostatné."

,,Meniť?" nechápala som, ako to myslí. Ja som sa nechcela meniť.  A tento idiot mi nemá právo hovoriť do ničoho.

,, Áno meniť, toto naše nepriateľstvo, ktoré by som ani nechcel nazývať nepriateľstvom , je strašné. Prečo sa my dvaja vlastne stále hádame, Potterová?" povedal Scorpius už menej podráždene. Jeho otázka ma zaskočila.  Prečo sa hádame? Ono je to, dá sa povedať už samozrejmosťou. Keby ste sa ma spýtali prečo  sa s ním hádam a prečo ho neznášam, neviem ako by som odpovedala. Stále hovorím dookola to isté. Že je arogantný a odporný, ale je to naozaj pravda?  Trvá to od mojich jedenástich rokov a preto to asi nechcem meniť. Niekde vo vnútri cítim, že keby sme sa mi dvaja nehádali tak na Rokforte umriem od nudy.

,, Ja neviem, Malfoy," odpovedala som mu nakoniec mierne zaskočeným hlasom. Zase nastalo to hrobové ticho. Keby sme neboli uväznení v tejto búdke, tak ujdem čo najďalej, ale teraz som tomu musela čeliť.

,,Ja už to tak nechcem, Potterová,"zašepkal Scorpius a posnažil sa otočiť tak, aby na mňa videl.  Zvláštnymi pohybmi, ktoré nám dali dosť zabrať sme sa dokázali natočiť na seba tvárami. Teraz sme boli k sebe bližšie ešte viac. Srdce sa mi rozbúchalo ako nikdy predtým.  Nebol to až taký zlý pocit, ako som si vždy predstavovala. Blízkosť jeho tela mi nebola nepríjemná, skôr zvláštna.

,, Ako to myslíš?" opýtala som sa nesmelo  a zahľadela sa mu do očí.

,, Neskúsime sa nehádať? Aspoň na mesiac. Ak to nepôjde tak sa môžeme vrátiť do starých koľají. Už dlhšiu dobu o tom premýšľam a ten dnešok, po tom čo som videl Albusa a Jess, by to bolo celkom vhodné," Hovoril nesmelo Scorpius.  Prekvapilo ma to. Nečakala som, že by toto mohol navrhnúť. Zamyslela som sa. Možno to nie je zlý nápad. Myslím, že všetci naokolo by to ocenili.

,,Súhlasím. Skúsme to aspoň kvôli ostatným. Ale nemysli si , že teraz ťa mám nejako rada, Malfoy."

,,Ani ja teba, Potterová, ale možno sa časom niečo zmení," milo sa usmial Scorpius  a zahľadel sa mi do očí. Úsmev som mu opätovala.

,, Tak teda platí?" opýtala som sa, pretože som chcela nejaké potvrdenie. Mesiac snažiac sa správať so Scorpiusom k sebe milo bude dobrá skúsenosť.

,,Platí," povedal Scorpius a snažil sa vytiahnuť ruku zo zovretia našich tiel. Prišlo mi to strašne smiešne. Začala som sa nahlas smiať. Scorpius sa na mňa zahľadel a začal sa smiať aj on. A tak sme tak boli, natlačení jeden na druhom a smiali sa ako sprostí. Ešte dlho sme sa rozprávali a zistila som, že nie je až taký hrozný, ako som si myslela. Veľa jeho názorov bolo podobných, ako moje. Prebrali sme snáď všetko od nášho detstva až po teraz. Uvedomili sme si , že naše nepriateľstvo stálo na niečom, čo ani nie je dôležité. Nedá sa povedať, že by som ho mala rada. Na to jedna noc nestačí, ale môj pohľad naňho sa otočil aspoň o 80 stupňov. Keby sme sa nehádali, možno by z nás boli aj dobrí priatelia.

,, A čo teda urobíme s Alom a Jess?" opýtala som sa.

,, Navrhujem, aby sme sa tvárili, že o ničom nevieme," navrhol Scorpius. Prišlo mi to ako dobrý nápad. Ak nám to budú chcieť povedať urobia to. Zatiaľ sa budeme tváriť, že o ničom nevieme.

,,Áno, súhlasím. Bude to teda naše tajomstvo."  Zaškerila som sa na Scorpiusa a pokúsila sa trochu zmeniť polohu. Rozprávali sme sa asi ďalšiu hodinu keď sme už obaja začali byť veľmi unavení. Oči sa nám zatvárali s videli sme to jeden na druhom.

,, Si celkom fajn, Potterová," zívol si Scorpius. Usmiala som sa tak, aby to nevidel. Lichotilo mi, že to počujem práve od neho.

,, Aj ty, Malfoy. Aspoň viac ako som si myslela," odpovedala som mu. Začal sa smiať.

,, Vy ženy vždy musíte toho povedať viac, však?", uvedomila som si, čo tým chcel povedať a začala som sa smiať s ním. Smiech nás už unavil natoľko, až sme zaspali. Moja hlava sa opierala o jeho rameno a jeho hlava ležala na tej mojej. Ruky sa nám dotýkali a naše telá boli na sebe stále natlačené. Nebolo mi to už tak nepríjemné, zaspala som rýchlo.

Ráno som sa začala preberať a všetko ma bolelo, stále som bola v tesnej blízkosti Scorpiusa. Začal sa preberať aj on. Vyzeral zničene a unavene. Nikdy som si, ale neuvedomila, akú má rozkošnú tvár. Jeho ústa sa premenili do veľkého úsmevu.

,,Dobré ráno, kamarátka," zaškeril sa Scorpius a pokúsil sa vybrať ruku z nášho zovretia, aby si mohol prehrabnúť vlasy. Bolo to zvláštne vidieť ho a správať sa milo, ale celkom sa mi to páčilo.

,, Dobré ráno, kamarát," odpovedala som s rovnakým úškrnom. Dokonca som prestala myslieť aj na Albusa a Jess. Cítila som sa príjemne. Príjemne v spoločnosti Scorpiusa Malfoya. Vyzeralo to tak, že ani on sa necíti zle. Bolo to, ako keby sa mi za jednu noc zmenil celý môj život. Ešte neviem koľko nám to so Scorpiusom vydrží, ale budem sa snažiť a robiť všetko pre to, aby som bola na neho milá.  Z môjho premýšľania ma prerušil hluk, ktorý naznačoval, že niekto sa pokúša otvoriť dvere. Celá som stuhla a všimla som si , že aj Scorpius. Ani jednému z nás nebolo jedno to , kto nás tu nájde. Pozreli sme sa na seba ustarosteným pohľadom a aj bez slov som vedela vycítiť, že myslíme na to isté.  Len nech to nie je môj otec. Vlastne ani mama. Vlastne nikto. Ah, ktokoľvek, kto nás tu nájde si určite niečo pomyslí. Sme zavretí v búdke, v ktorej sme sami dvaja a natlačení jeden na druhého. Nikto nám neuverí, že sme spolu nič nemali.  Dvere sa už pomaly otvárali, obaja sme sa napäto pozerali a čakali kto sa tam zjaví. Osobu, ktorá tie dvere otvorila by som nečakala ani vo sne. Trochu mi odľahlo a upokojila som sa. Nikto lepší ani prísť nemohol. Scorpius, ale taký pokojný nevyzeral. Žeby nemal rovnaký názor.? Celý stuhol a začal sa chvieť. Cítila som to. Tá blízkosť našich tiel mi nedovolila to necítiť. Jeho pohľad na mňa a Scorpiusa bol tak prekvapený. Nikdy som ho takého prekvapeného nevidela. Stál tam a nič nehovoril.  Dokonca by som povedala, že to v jeho očiach je hnev. Milo som sa usmiala  a pozdravila ho :

,, Ahoj.........."

♥Kto ich asi tak našiel? Ďakujem za podporu a každý jeden votes a komentár♥