A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

21.KAPITOLA

Tieto posledné týždne sa nenesú v dobrom duchu. So Scorpiusom sa obaja bojíme, termín odchodu na Vianočné prázdniny sa blíži. Nervozita je v proste v nás, obaja sa bojíme, čo povieme našim. Kedže Scorpius už nemá mamu, Vianoce bude tráviť s otcom u jeho starkých. No jeho dedko, Lucius, má na všetko rovnaký názor, ako Draco, ak nie ešte horší. Naše Vianoce budú tento rok vyzerať zaujímavo. Nebudeme to len my 5, ale naši sa rozhodli, že ich strávime aj s Weasleyovcami, teda s Ronom, Hermionou, Rose a malým Nikolasom. 

Dnes nastal ten deň odchodu. Behám po izbe a balím si veci spolu s Rose,  vidno len dva obrovské kufre, ktoré sú rozložené na našich posteliach.  Jess odišla už včera, pretože s rodičmi a jej dvoma bratmi letia stráviť Vianoce na Island, vraj sa im tam veľmi zapáčilo. 

,,Ja som taká šťastná, že budeme na Vianoce u vás," povie radostne Rose. 

,,Hmmm, aj ja," odpoviem jej bez nálady. Rose hneď pochopí, čo sa deje. 

,,Ty sa bojíš, však?" 

,,A ty by si sa nebála?"  poviem trochu podráždene. 

,,Neboj, teraz tam budeme 4, ktorí ich budeme presviedčať." 

,,Ja viem ,ale ako tá tvoja mama? Porozpráva sa s mojím otcom?"  vyslovím  s nádejou. 

,,Hovorila, že áno, ale nevie, či to zaberie. A môj otec, no, ten z toho nie je nadšený, má asi rovnaký názor, ako tvoj otec," skonštatuje Rose. To som si mohla myslieť. Veď môj otec a Ron. Kedy by tí dvaja nemali rovnaký názor. Znechucuje ma to. Mohli by aspoň chvíľu myslieť na mňa. 

,,Ta dúfam, že ich srdiečka sa obmäkčia," dúfajúc vyslovím. Keď už máme všetko  zabalené, vezmeme svoje obrovské kufre a ideme sa lúčiť. Hneď pribehnem za Scorpiusom a hodím sa mu okolo krku. Úplne sa rozplače a jeho objatie zosilnie. 

,,Tak veľmi o teba nechcem prísť," zašepká mi do ucha. 

,,Ani neprídeš," zašepkám ja. Už len to, že ho cez dva týždne neuvidím ma bolí. A keď si predstavím, že za tie dva týždne sa moja rodina bude snažiť presvedčiť ma, aby som ho nechala. Na tieto Vianoce sa neteším ani trochu. 

,,Veľmi ťa milujem," poviem a silno ho pobozkám. Akoby to bolo posledný krát.  Nie, prečo vôbec na niečo také myslím. Keď sa dolúčime so Scorpiusom, už len sledujem jeho siluetu, ako mizne v diaľke. Slzy sa mi hrnú do očí, ale držím sa dobre. Teraz prichádza na radu lúčenie so Sedrikom, ktorý príde za mnou a kamarátsky ma objíme.

,,Drž sa, určite to dobre dopadne," podporí ma Sedrik. 

,,Ďakujem ti," usmejem sa a už sa od neho odtiahnem. Teraz sa Sedrik premiestni k Rose. Silno ju objíme a ona jeho tak isto. 

,,Tak sa maj," povie Rose a preruší ich objatie. Sedrik jej zrazu dá rýchlu pusu na ústa. Ten prekvapený pohľad na tvári Rose sa nedá ani opísať a myslím si, že ja vyzerám v tejto chvíli rovnako. 

,,To prečo si.....?" snaží sa opýtať Rose, ale Sedrik jej skočí do reči. 

,,Prepáč, ja, no, už, musím ísť," zakokce Sedrik a rozbehne sa aj so svojim kufrom za Scorpiusom. Rose tam ostane stáť ako obarená. Ja teraz neviem, či sa mám smiať alebo radšej plakať. 

,,Videla si to ? " obráti sa Rose na mňa.

,,Áno, úplne všetko. Tak to vyzerá, že sa nám začína tvoriť nový párik," podpichnem ju. 

,,Nie, veď ja so Sedrikom nechcem nič mať alebo som nad tým ešte nikdy nepremýšľala. Možno to urobil nechtiac," snaží sa všetko zahovoriť Rose.