LEAH
"No..viete...Harry...je v kritickom stave.Ešte ho musíme operovať."zapisoval čosi do papierov. "A...čo s ním bude?" "Nevieme..je v kritickom stave,ako som už povedal.Ale keby sa z toho dostal,necháme si ho na pozorovanie."objasnil mi. "T..takže...on to nemusí prežiť?"smrkla som. "Nie.Je mi to fakt ľúto,ale nie,nemusí."ľútostivo sa na mňa pozrel.Naposledy som sa tak hrozne cítila,keď mi zomreli rodičia.Neviem čo sa to so mnou deje,nikdy mi nevadilo,keď niekto z rukojemníkov alebo obetí umieral.Nechápem to...Skutočne to nechápem.
***
"Ak chcete,môžete sa ísť naň pozrieť."oznámil mi doktor po druhej operácií.Otvorila som dvere a videla som jeho bezvládne telo ležiace na posteli.Bol napojený na rôznych hadičkách a vyzeral tak,tak...hrozne.Potichu som zavrela dvere a položila som čokoládu,čo som mu doniesla, na stolík vedľa neho. "Ahoj Harry.Vráť sa...prosím."stiekli mi slzy po líci.Stála som pri ňom,hladila ho po ruke a plakala som.Za tie dni,čo je v nemocnici som stále plakala,takže som vyzerala ako troska.Kruhy pod očami,vlasy na každú stranu a riasenka stečená po lícach,tak som vyzerala.Nemohla som sa naň dívať,lebo by mi z očí striekali vodopády.Otočila som sa,sadla si na sedačku a zapla telku.Pomaly som prepínala a nakoniec som to nechala na nejakej komédií,aby som sa odreagovala.
"Au..to bolí..."ozval sa chrapľavý hlas.Počkať,ten hlas poznám. "Harry?"bleskovo som sa vyrútila k nemu.Jeho smaragdové oči boli otvorené!Hazza žije! "Harry!"nadšene som vykríkla. "Leah."pokúsil sa usmiať,no stále bol príliž slabý. "Doktor!"pribehla som k dverám,otvorila ich a jačala. "Čo sa deje?!"pribehol. "Harry žije!"plakala som.Ale teraz šťastím. "To je skvelé!"podišiel k Harrymu.Zmeral mu teplotu,pichol mu nejakú injekciu proti bolesti a dal mu lieky.Harry mu poďakoval a doktor odišiel. "Doktor Daddario!"zavolala som naň. "Prosím?"otočil sa. "Ďakujem."usmiala som sa. "Nie je zač,je to predsa moja práca."usmial sa a znovu odišiel. "Harry,bolí ťa to?"prerušila som ticho. "Áno.Ten tvoj debilný kamarát sa dosť dobre trafil."povedal mrzuto. "Je mi to ľúto Harry.S Jakeom sa nebavím."uistila som ho. "No a?Aj tak by ma niekto z vášho gangu zabil."hnusne povedal. "Ale ja..ja som na teba zmenila názor.Už by som ťa nedokázala zabiť."priznala som sa. "Už vás nechcem v živote vidieť!Chcem byť konečne s rodinou a chalanmi!A ani teba!Aj tak len cucáte z človeka peniaze!Vy a vaše zas*ané výkupné!"bol hrozný.Preplakala som kvôli nemu dni a noci,trápila som sa a on je takýto. "Okey a toto si zožer s tou tvojou nevymáchanou hubou!"hodila som po ňom čokoládu,ktorú som mu priniesla.Keď sa prebudil,bol milý a teraz sa zrazu zmenil na starého 'dobrého' egoistického fagana. "Hypochonderský idiot!"zvrieskla som a odkráčala z izby.Nenávidím ho!S plačom som vybehla z nemocnice a zavolala si taxík. "Kam to bude?"spýtal sa ma sympatický šofér po nastúpení do auta.Povedala som mu presnú adresu a naštartoval motor.Ten chalan bol riadne pekný.Mal modré oči a blonďavé vyčesané vlasy. "Ako sa voláte?"pretrhol trápne ticho. "Leah.Vy?"predstavila som sa mu. "David."žmurkol na mňa. "Môžeme si tykať?Lebo si asi v mojom veku."navrhla som. "Jasné!Mám 21,ty?"
"Ja mám 19."usmiala som sa. "Dva roky hore dole!"mikol rukou.
"Ty... si plakala?"pozrel sa do spätného zrkadla. "Áno..kvôli jednému idiotovi.."utrela som si slzy. "Si v poho?"otočil sa. "Áno,je mi fajn."zaklamala som.V skutočnosti mi bolo hrozne.Všetko sa zvrhlo tak rýchlo, a ja som si myslela,že by Harrymu mohlo na mne zálež...Do pekla Leah!Musíš naňho furt myslieť? "Na."podal mi do ruky nejaký skrčený papierik.Rozbalila som ho a bolo na ňom telefónne číslo. "Tvoje?"chcela som si byť istá. "Áno.Ulož si ho,prosím."pozrel na mňa šteňacím pohľadom.Prikývla som a zapísala si ho do mobilu.Poslala som mu prázdnu SMS,aby aj on mal moje číslo. "Teraz ho máš aj ty."žmurkla som a jemu zapípal mobil. "Diki."zaškľabil sa. "Vieš,že je to riziko?Teraz ti nedám pokoj."chichotal sa. "Čo už."mikla som plecami. "Ták a sme tu.Bude to 28.90$."nastavil ruku. "Ale veď tu je napísané,že to stojí 45.40$!"nechápala som. "Zľava za to,že si mi dala číslo."uchechtol sa. "Dobre,tak ďakujem."podala som mu peniaze. "Čau!Potom sa dohodneme!"ukázala som na mobil. "Ahoj Leah!"zamával.Ešte som tam chvíľu stála,kým sa jeho taxík nestratil z dohľadu.
Komentujte prosím,lebo inak nemá zmysel to písať... :/
*T*