Upozornenie!Tento diel je posledný z osobných dôvodov-ale ako som už písala,ak budú dostatočné ohlasy,druhá séria sa tu objaví o pár mesiacov! :* Ak nebudete chcieť druhú sériu,upozorňujem na to,že tu ASI epilóg nebude :/ Takže,užite si tento diel! :) Enjoy it ♥
Vystúpila som z limuzíny,pozerajúc sa na obrovský nápis na budove-San Francisco special hospital.
,,Ďakujem Danny,"usmiala som sa na šoféra. ,,Za málo,slečna Catcher." Danny mi úsmev opätoval,akonáhle som zavrela dvere,zamával a stratil sa na ceste.Ešte raz som sa pozrela na bielu budovu a rýchlo kráčala dnu.Vošla som na recepciu,do nosa mi ihneď vrazila tá typická nemocničná vôňa. ,,Dobrý deň,čo potrebujete?" Recepčná použila známu frázu.
,,Hľadám Harryho Stylesa,"povedala som jej. ,,Prepáčte,ale dnes tu bolo najmenej sto fanúšičok pána Stylesa,"povytiahla obočie,ignorujúc moju žiadosť. ,,Som jeho priateľka.Ak mi okamžite nepoviete,kde je Harry,tak vám narobím problémy."
Pozrela sa na mňa s nadvihnutým obočím,znechutený výraz sa jej pohrával na tvári. ,,A ako mám zistiť,či nie ste náhodou nejaká pobláznená fanúšička?" ,,Ďakujem za ochotu.Nájdem ho sama,"odfrkla som si.
Zobrala som môj mobil do rúk a vyhľadala v kontaktoch Harryho číslo.Ozvalo sa pár pípnutí,potom to Harry zdvihol.
,,Leah?"
,,Harry,už som v San Franciscu.Na ktorom poschodí máš izbu?"opýtala som sa.
,,Na treťom.Izba 57.Už sa teším." Aj keď som ho nemohla vidieť,vedela som,že sa usmieva.
Nohy ma doviedli k najbližšiemu výťahu.Stlačila som tlačidlo,ktoré privolávalo výťah.Náhle do mňa vrazil nejaký nepozorný muž.Obzrela som sa za ním,zisťujúc,že to bol David.Čo tu robí?
Napäto som sa otočila chrbtom k nemu,nechcela som sa s ním znova stretnúť.Dvere sa konečne otvorili a ja som vstúpila dnu.Stlačila som modrý gombík číslo 3,pociťujúc,akoby sa mi zdvíhal žalúdok.Strach z lietania,z výšok,klaustrofóbia a arachnofóbia napadali môj mozog.Mala som mnoho fóbií.
Začula som tiché cinknutie,dvere sa otvorili.Vykročila som vpred,naproti izbe 57.Ocitla som sa pred bielymi dverami a zaklopala som.Ozvalo sa kašľanie a následný chrapľavý hlas,ktorý povedal ďalej.
Pohla som kľučkou a vstúpila do Harryho izby.Tu nebola typická nemocničná vôňa.Tu sa nachádzala jeho vôňa.
Pootočila som hlavu,spozorujúc ležiaceho mladého muža pripútaného k posteli rôznymi hadičkami.Snažila som sa nájsť nejaké zranenie.Postupovala som od tváre,tam nebol ani škrabanec.Krk.Nič.Hruď,takisto.Ruky.
Ruky!Mal ich obe ovinuté elastickým obväzom.Na obväze boli badateľné krvavé škvrnky.Presne som vedela,čo sa stalo,keďže s tým mám skúsenosti.Harry si podrezal žily.Ale prečo? ,,Harry!Čo si to urobil?!Preboha!" Rozhadzovala som rukami a pribehla k nemu. ,,Ahoj,Lee,"pousmial sa. ,,Zlato.Prečo si si ublížil?" Zapišťala som. ,,To nič nie je,Lee.Nevšímaj si to.Dôležité nie je toto,ale to,že si prišla." Stále pokojne hovoril ukazujúc rukou svoje poranené zápästie.Nechápala som,ako mohol byť taký pokojný.Nechápala som,prečo sa dotkol tej sku*venej žiletky a prešiel si ňou po jeho rukách.Nechápala som nič.
,,Ako si sa mohol rezať?Prečo si to,ku*va urobil?!Chcel si nás opustiť?Chcel si opustiť mňa?" Zalamovala som rukami a aj keď som nechcela plakať,slané slzy sa spustili dolu po mojich lícach.
Pomaly ku mne natiahol ruku,zotierajúc mi slzy.Z mojich úst sa vydral dusivý vzlyk. ,,Shh.Neplač,láska.Toto nie je o mne.Je to o tebe.Nech ťa nezaujíma to,že som si ublížil.Je to môj problém a prežil som.Shh,"upokojoval ma hladením mojich rúk.Privrela som oči,nechala som to more sĺz na kraji mojich viečok vypadnúť von.Ako mohol?Chcel sa zabiť a nechať ma tu samú?Zlomenú?
