Beside you (Sk)

🔹Kapitola 2🔹

Ráno som zaspala o pol hodinu, musela som sa ponáhľať ako nikdy. Omylom som vyšla von v papučiach a asi po piatich metrov som si uvedomila že niesom obutá.
"Sakra!" Zašomrala som.
Rozutekala som sa k dverám.

Utekám k autobusovej zastávke. Autobus na mňa pravdepodobne čaká, lebo každý už je vnútri.
Celá zadychčaná som vošla dverami.
"No Sabová! Konečne. Už sme sa nenazdali že prídete." Profesorka si zrejme myslela že to som počula iba ja, no jej hlas sa dostal až ku koncu autobusu.
Povzdychla som si a pohľadom som hľadala Niku.
Skoro mi vyskočilo srdce z hruďe, keď som videla že miesto vedľa Niki je obsadené.
Keď si všimla môj pohľad, zdvihla v obrannom geste ruky a nenápadne ukazovala na babu ktorá sedela pri nej, a pritom zhnusene rozhadzovala rukami.
Nemohla som sa nezasmiať. Nika je strašne komická.
Pohľadom som si hľadala miesto kde by som si mohla sadnúť.
O tri miesta vo vedľajšom rade sedel jeden chalan, na ušiach mal slúchatka a hlavu mal opretú o okno.
Podišla som k volrnmu miesto vedľa neho.
Čakala som dokým sa na mňa nepozrie, no on sa ani neotočil.
"Ahoj, ehm... maš tu voľné?" Vykoktala som sa. Za chrbtom som započula ako Nika si niečo pobavene mrlmle.
Pomaly sa ten chlapec otočil mojim smerom a prikývol.
Znudene vzal tašku čo bola obložená na voľnom mieste, položil si ju vedľa nôh a znovu sa oprel o okno.
Trochu nervózne som si sadla, zatiaľ čo autobus už vyštartoval.
Keď neskôr v rádiu pustili pesničku Treat tou better- Shawn Mendes, pohľad mi zaletel k Nike ktorá tiež na mňa pozerala. Oni dve sme zacerveneli. Skoro som to nevydržala, mala som chuť sa na plné pľúca vykrikovať slová pesničky. Nika sa iba smiala. Potom som si všimla že ten chalan vedľa mňa ma kútikom oka pozoroval. Má čierne vlasy s odleskamy hnedej, ofinka sa mu lepí o čeľo.  Červeň na mojích lícach neústupovala, začalo mi byť teplo, všimol si to. Lapám po dychu, neviem prečo ale pri niektorých chalanov aj z maličkostí som nervozná a moje vnútro ide vybuchnuť... toto sa práve deje.

Dal si dole sluchatka a tak som to využila. "Ehm, ty si tu nový?" Spýtala som sa ho

"Uhm." Prikývol. 

"Aj som si myslela. Z kadiaľ si?" Spýtala som sa napokon.

"FortBragg." Odvetil sucho.

Som v kaši.... nespolupracuje. 

"Hmmm. Ja som chcela ísť do FortBraggu pri pobreží." Vypustila som z úst hovadinu a tým som zabila tu malú a krehkú konverzaciu, ak sa tak dala nazvať.

Dal si naspäť sluchatka, jediné na čo som sa zmohla ja bolo oprieť si hlavu o sedadlo a otočiť sa.

Misia1 nesplnená. Nedokažem si nájsť nových kamaratov. Pomyslela som si. Povzdychla som si.

Začína mi byť naozaj veľmi teplo, snažila som si vyzliecť moju čiernu riflovú bundu, no priestor na sedadlách bol veľmo malý. Povzdychla som si. 

Chalan zaguglal očami, dal si dole jedno slúchatko a pomohol mi vyzliecť si ju, potom sa vzpriamil a oprel sa o sedadlo. Neviem prečo ale pohľad mi zaletel k Nike ktorá celú situaciu zaregistrovala. Vytvarala divné grimasy, zdvihujuc obočie. Skoro som tam skapala od smiechu, keď prstom ukázala na chalana vedľa mňa a zdvihla obe palce na rukách. Ju nikto neprekoná v takýchto veciach. Začínám mať podozrenie že si sadľa k niekomu inému aby som si ja prisadla k tomuto chalanovi. 

"Ako sa volaš?" Spýtal sa odrazu.

To že prehovoril ma fakt zaskočilo.

"Viola." Odvetila som. Keď som sa spamätala hneď som dodala: "A ty?" Vykoktala som zo seba.

Zasmial sa. "Čo... ti príde vtipné?" Nechapajúc som sa naňho pozerala.

"Si celá červená." Ironický sa zasmial. 

On si zo mňa robí prdel!

"Volám sa Travis." (čítaj Trevis) Keď to dopovedal znovu sa otočil k oknu.