Beside you (Sk)

Kapitola 53

Len tak klačím na zemy. Shawn sa na mňa ani len nepozrel. „Shawn?„ Zvolám. Bleskovo sa otočí. Zapozerám sa na jeho spotené čierne jemné kučierky na dlhých vlasoch. „Erik odíd." Poviem. Usmev mu zíjde z pier. „Prosím." Postaví sa, utrie si krv pri ustách, ešte stíhne kopnuť Shawna a odíjde. Shawn si niečo neslúšného zamrmle, spamätá sa, postaví a podá mi ruku napokon tým ma zdvihne. Pomaly zamierím domov. „Kam ideš?" Spaníkari. „Domov." Odvetím. „Ty si na mňa nahnevaná?" Chytí ma za ruku a tým ma zastaví. Pozriem sa naňho. „Nehovor mi že miluješ toho vyperoxidovaného pankáča?" Zhrozí sa. „Ja som prirodzené blond zlato!" Zakričí Erik ktorý je už sto metrov od nás. „Sklapní Erik ak nechceš aby som ti vyrazil hubu!" Zavrčí. Chytím Shawna za ruku a tahám ho celou cestou domov. „Idem spať." Poviem pred vchodovými dverami. „To... mi nič nepovieš?" Spýta sa ma. Pokrutím hlavou. „Spomienky mi na dnes skrátili jazyk." Neveriačky na mňa pozerá. Odstúpi odomňa a pomaly kráča. „Nebýváš náhodou opačným smerom?" Zdvihnem obočie. Pozrie sa na mňa. „Nejdem domov." Pošepká a vojde do tmy až už nevidím obrys jeho kráčajucej postavy.

*Shawn*

Kráčam len tak po meste. Ako len mohla? Ako si mohla spomenuť a nič nepovedať? Ako ma mohla poslať preč? Spomenula si vraj na všetko...Prečo bola potom taká chladná? Kopnem na stenu stárej továrne. Vojdem do Texas baru a objednám si Jack Daniels. Na čo sa trapím? Možno sa k nej vrátili stáre pocity a znovu ho miluje. Objednal som si další pohárik. „Čo to stváraš synak?" Pozriem sa na siluetu vedľa mňa. Asi som si dal o pár poharikov viac lebo neverím vlastným očiam. „Dedo?" Prekvapením až mi zabehne. Prisadne si ku mňe. „Synak nemal by si piť." Napomenie ma. „Dedo čo tu robíš?" Stále prekypujem prekvapením. „Nuž, vieš ako to chodí, babička sa na mňa nahnevala za to že fajčím cigára v dome a pohádali sme sa." Rozhodí rukami akoby to bolo zvyčajné. Prikyvnem akože aha. „Synak odkedy piješ vo veľkom?" Pozrie sa na flašu s pohárikom. „Dnes som si doprial dedo. Dám aj tebe?" Ponuknem ho. „Chceš aby som tu odpadol na mieste? Moja pečen není taká aká bola kedysi. Taký silný alkohol by ma položil na mieste!" Zasmeje sa a potlapká ma po chrbte. „Rodičia ako?" Spýta sa ma. „Neviem. Nevidel som ich pol roka." Odpoviem a odpijem si. „Shawn Jasmin Gilbern! Toto nemysliš vážne!" Zvyši hlas napominajúc ma v dobrom. „Dedo nemám na to minimálnú chuť. Odkedy sme sa pohádali tam chodím iba na sviatky." Povzdychnem si. „Mal by si tám isť." Povie akoby mimochodom. „Nemám motívaciu." Poviem sucho a znovu si odpijem. „Dufám že ju raz nájdeš." Povie. Chystám sa naliať další pohárik keď mi schmatne flašu a odcupíka preč. „Dedo vravel si že nepiješ!" Zakričim naňho. „To veru! No hodí sa mi do sekrétara a tebe netreba piť synak!" Pošle mi rukou pozdrav a zakorení sa niekde v kúte baru kde sa hrajú karty.

*Viola*

Hneď ako zatvorím dvere izby sa potichu rozplačem. Nemala som silu ho pustiť dovnútra až ma to bolí ešte viac. O chvílu ma vystriedá smútok hnevom. Podíjdem k stolu a otvorím denník. Listujem v ňom no nikde nenájdem zapísky o Shawnovi či Erikovi. Hodím ho do kúta izby. Zrak mi padne znovu na to miesto a všimnem si že denník som písala aj od zadu zošita a naopak. Rychlo ho schmatnem a prelistujem. Denník pokračuje! Na svoju minulosť som si spomenula no podrobnosti o Shawnovi a Erikovi tie nepoznám. Horučkovito som si sadla v strede posteľe a začítala som sa.

8 oktobra: Dnes bola v škole nuda, ako inak. Nehovoriac o tom, že pršalo a dokým som sa doplazila na gitaru (krúžok poobede)som bola celá premočená. Odhrula som si mokrú ofinu z čela a začala som otvarať púzdro, keď som na ramene zacítila dotyk, zhykla som. „Psst som to ja Viola." Objal ma zo zadu Erik. „Čo tu robíš?" Bola som prekvapená jeho prítomnosťou. „Prišiel som sa pozrieť ako hráš." Pošepkal mi do ucha. Celý krúžok som teda strávila v prítomnosti Erika, neviem prečo ale po celý čas mi jeho zvedavý pohľad prekážal a bolo to dosť neprijemné.. nevedela som sa uvolniť.

14 oktobra: Dnes mi Erik slúbil že ma zoberie do kina, čakala som ho tam pol hodinu, až mi to začalo byť neprijemné. Vonku dul silný vietor a tak som sa pobrala do vedlajšiej káviárne a stále dookola som mu volala. Bol nedostupný. Nakoniec som sa rozplakala a pobrala sa domov. 02:53 Erik mi pred pár minutami zavolal. Mrmlal niečo nezmyselné a pritom bolo počuť že bol opitý. Plačem a snažím sa mojími vzlykmy nezobudiť spíjucého otca.

23 oktobra: Erik mi stále volá no ja mu nedvíham. Taktiež stále dookola chodím na jedno miesto, kde travím všetok svôj volný čas. Ani neviem ako som sa k týmto právidelným vychádzkám dostala. Je tu jeden chalan, ktorý tam pravidelne chodí piliť stromy. Vyzerá a správa sa zaujmavo. Čierne kučierky mu padajú, pri robote, do očí a on si ich vkuse prehadzuje na druhú stranu. Stromy píli s takým nezáujmom až to je nenormálné. Minule mi prikázal nech odíjdem od „môjho dubu", keď som nesuhlásila tak sa rozhodol že môj strom si nechá ako posledný.

25 oktobra: Ten chalan sa mi predstavil a chcel ma odviezť domov. Volá sa Shawn. Shawn... pekné meno.

26 oktobra: Erik ma dnes počkal pred školou a tam si ma odchytil. „Kam si mysliš že ideš?" Spýtal sa ma. Odpovedala som, že na hodinu a on mi ruku stísol pevnejšie. „Vôbec si mi nedvíhala, čo som takého urobil?" Spýtal sa podráždene. „Ty vieš koľko vecí si mi kedy urobil." Sklopila som zrak.

30 oktobra: Dnes sa ma Erik pokusil zneužiť. Ešte sa celá trasiem. Nemám chuť to rozvíjať.

2 novembra: Už dlhšie obdobie nechodím do parku. Keď idem do školy tak len vtedy keď okolo je veľa ľudí, domov sa v poslednom čase vraciam taxíkom. Stihla som si zahodiť stáre telefonné číslo a vytvoriť si nové.

10 novembra: Po dlhom čase som sa vrátila k môjmu dubu. Shawn sa ku mňe rozbehol zatiaľ čo som plakala. Zobral ma k sebe domov a tak slová zo mňa len tak tiekli.

23 novembra: Shawn všake chodí somnou. Odprevádza ma do školy, chodí somnou na krúžok a naspäť domov. Neviem prečo toto všetko robí no za ten čas sme sa skámaratili.

28 novembra: Dnes sme spolu so Shawnom prechádzali v meste a zazrela som Erika. Shawn si to všímol a pritiahol si ma k sebe. Erik sa na nás otočil a s pádnutou sánkou sa na nás po celý čas díval. Neviem prečo ale keď ma Shawn tak chytil tak sa mi srdce rozbúchalo a celkom som zabudla na Erika. Prečo?

4 decembra: Shawn ma dnes pobozkal! Ja krava z ničoho nič som sa, ani neviem ako, rozplakala. Myslím že vo mňe začínaju rásť nejaké pocity... ale bojím sa.

9 decembra: Dnes Shawn a Erik sa pobili. Je mi zlé.

15 decembra: Otec povedal že sa prestahujeme. Strašne som plakala. Svoje rozhodnutie nezmení.

30 decembra: Dnes ideme s otcom sa pozrieť na nový byt. Ešte sme žiadný nekupili no ideme sa pozieť na prvý z katalogu.

Denník tu končí. Vedela som to. Vtedy sa stála tá nehoda. Doktori tvrdia že sme boli na vylete ale to tak nebolo. Po licách mi začali tiecť slzy.

H;�u�1