Beside you (Sk)

🔥Kapitola 44🔥

Otvorím oči.
To nemyslí vážne on tu spal?
Vlastne čo sa stalo včera? Snažím sa spomenúť si, jaj áno... vlastne potom sme si ľahli a on sľúbil že nezaspí a napokon... tu leží a spí.
„Shawn..." Pomrvim ho.
„Shawn vstávaj."
Pomaly sa otočí, otvorí oči a zahladí sa na mňa.
„Som zaspal?" Zašomre a ja prikývnem.
„Kolko je hodín?" Spýta sa.
„Pol siedmej." Dám si papuče.
„Zobuď ma o pol hodinu." Pomrvi sa a zatvorí oči.
Dám si dole tričko a pozriem sa do zrkadla.
Ryšavé vlasy mi spadajú na nahé plecia a cucflek ktorý mi včera spravil je výraznejší. Povzdychnem si. Ako má ma ten cucflek ochrániť? A pred čím?
Oblečiem si tričko a keď sa otočím vidím ako Shawn na mňa pozerá.
Mnou prejde rumunec.
„Nemal si spať?" Hodim naňho najbližšiu vec ktorú schmatnem.
„Jau, no mal takže idem na to." Zatvorí oči. „Si hrozný." „Pre to ma máš rada."

Obaja sme už vonku, Shawn sa na mňa pozerá aby som už konečne nasadla na motorku. S trasucími nohamy si sadnem. Čo sa to somnou deje? Potom ako ma Travis nútil chodiť s ním na motorke tak som sa nebála, tak prečo sa teraz bojím? 
„Shawn ja ... sa bojím.“ Pošepkam.
Otočí hlavu aby sa na mňa pozrel. „Neboj sa, hlavne sa ma drž nebude to dlho trvať.“ Usmeje sa.
Chytila som sa ho, on naštartoval a pridal plyn.
Stísla som ho pevnejšie, bojím sa že padnem z motorky.
Všimol si to lebo sa pozerá na spätné zrkadlo.
Napokon, zdalo sa mi to ako celá večnosť,  prudko zabrzdí pri škole.
Pomaly s roztrasenymi nohami vstanem. Veľa žiakov sa na nás otočí a pozerá.
Otočím sa na Shawna. „Bojim sa.“ Poviem a pozriem sa mu do očí.
„Neboj sa všetko dopadne dobre.“ Zapozerá sa mi na krk, v tej chvíli si spomeniem že som zabudla zakryť niečím cucflek.
Povzdychnem si.
Objímem ho a zamierim k vchodu.

„Takže vám predstavujem vašu novú spolužiačku.“ Povie triedna pred triedou. Neisto sa pozerám pred sebou.
Potom ako som sa predstavila som si mala ísť niekam sadnúť. Poobzerala som sa, pri okne je jedna ľavica voľná, zamierila som tam a sadla som si.

Každá hodina bola o tom istom, musela som sa každému vyučujúcemu predstaviť. Cez prestávku prišla ku mňe nejaká baba. “Ahoj, ja som Klára.“ Usmiala sa. Jej modré oči sa na mňa zapozerali. „Teší ma.“ Usmejem sa. „Už teraz ťa varujem že s niektorými spolužiakmi netreba nadväzovať rozhovor.“ Zasmeje sa a ukáže na skupinku chalanov ktorá je v kúte triedy.
„Počula som že maš aj frajera.“ Usmeje sa od ucha k uchu. Totálne ma jej veta zarazila.
„Ehm...“
„Shawn Gilbern... dobrý výber.“ Zamysli sa.
„Ty ho poznáš?“ Spýtam sa.
„Jasne, toho pozná celá škola. Bol preslávený vďaka tomu že hral v skupine a často robil problémy vlastné tu chodil kedysi do školy.“
Zalapam po dychu, prečo mi to Shawn nepovedal?
Zrak mi spadne na chalana ktorý sedí o jednu ľavicu vedľa mňa.
V ušiach mal slúchatka a niečo kreslil, so záujmom pozorujem čo robí až sa napokon pozrie mojim smerom, prehrabne si rukou vlasy a usmeje sa na mňa. „Kile (Kail) teší ma... ako ťa môžem volať?“ Napokon som si uvedomila že to naozaj hovorí mňe. Spamätala som sa. „Viola nikto ma inak nevolá.“ Usmeje sa a znovu pokračuje v kreslení. Uvedomila som si že má iba jedno sluchátko v uchu a preto sa mi prihovoril.
„Wau.“ Zamrlmle Klára aby som to počula iba ja. „Čo?“ Spýtam sa nechápavo.
„Doteraz sa babam vôbec neprihovaral.“ Začudovane naňho pozerá.
„Ešte dve hodiny a ideme na obed a potom konečne domov.“ S úľavou si povzdychne. „Budeš chodievať na obedy?“ Dodá. Prikývla som.

Ďalšie dve hodiny prešli pomerne rýchlo. Každý sa ponáhľal na obed a tak som išla k skrinke. Ukladala som do nej tašku dokým som nezacitila ako niekto do mňa štuchol prstom. Otočím sa. Zalapala som po dychu.
Kile sa usmeje a ukáže na skrinku pod mojou. „Jaj jasné.“ Odstupim.

Vošla som do jedálne, prvé čo som si všimla boli zástupy stolov a farebných stoličiek. Kuchárky mi naložili obed a s tackou som sa na chvíľu pozastavila, kde si sadnem? Pozrela som na na stoly v nádeji že nájdem Klaru, zbadala som Kila (Kaila) pri jednom prázdnom stole, zamierila som k nemu. „Môžem si prisadnuť?“ Prikývol.
„Aky bol prvý deň?“ Spýta sa ma Kile, zatiaľ čo si odbaluje džús. „Dal sa prežiť.“ Usmejem sa. „Hlavne si daj bacha na fyzikára, ten má slabosť pre baby ako ty.“ Nestihla som sa spýtať ako to myslel lebo v tej chvíli si k nám prisadla Klára a pozdravila sa nám.
„O čom je reč?“ Rovno sa pustí do jedla. „O počasí.“ Zamrmle Kile.
„No inak vraj má dnes pršať.“ Povie vážne Klára.
Prečo klamal?