Beside you (Sk)

🔹Kapitola 18🔹

Prešlo pár dní a už sa uskutočnil pohreb.
Mama mi chýba. Stratila som otca a teraz aj mamu.
Mamina pohreb práve na moje narodeniny.
Každý mi poprial úprimnú sústrasť.
Mamina sestra Lucy podišla ku mňe a objala ma, jej manžel Lucas mi podal ruku a potlapkal ma po chrbte.
„Bude dobre.“ Pošepkala mi teta Lucy.

Po pohrebe, keď som doma sedela na gauči a nevedela čo so sebou, Marko prišiel za mnou s nejakým listom.
„Toto ti nechala mama.“ A odišiel.
V miestnosti sme zostali iba ja a Travis. Otvorila som obálku a pustila som sa do čítania.

Pre moju dcérku.
Milá Viola, už dlhé roky som bola pripravená na tento deň. Vedela som totiž že to raz príde. Chcela som ti povedať že ťa veľmi ľúbim zlatko a taktiež aj Marka. Podpísala som zmluvu, tento dom odteraz patrí tebe. Nerada to hovorím ale, keďže niesi plnoletá Štát to bude riešiť. Dala som Markovi list pre tety Lucy kde ju prosím aby si ťa zobrali. Už je na tebe či chceš bývať s nimi alebo v tomto dome. Ako poznám svoju sestru, nebude jej to robiť problem, vždy ťa zbožňovala. Moja maličká Viola, tvoj otec ťa mal veľmi rád. Raz povedal: „Keď bude staršia a nejaký chalan sa jej skúsi dotknúť tak budem mať dopredu pripravenú pištoľ, lopatu a alibi.“ Vždy sme sa nad tým smiali keď sme ťa kočikovali. Odkaž Markovi, aj keď to vie lebo aj jemu som napísala list, že sme vás s otcom vždy milovali rovnako. Milá Viola a ohľadom Travisa, ty už sama vieš čo je pre teba dobre. Len nezabudni... keď bude na to čas ... výdaj sa v kostole. Dôverujem ti moja milá dcérka.
Hlavne sa vždy usmievaj a naďalej si uzivaj život. Nesmuť za mnou. Ľúbim ťa.
Tvoja maminka s láskou.

Plačem. Revem. Vzlykam.
Podala som papier Travisovi nech si ho prečíta.
Keď ho dočítal tak ma objal.
Obaja plačeme.
„Aj ja som stratil matku.“ Vzlykal.
Ruku mi priložil o temeno hlavy a položil mi ju o svoju hruď.
„Ako zvládnem vyrastať bez matky?“ Plakala som mu do košele.
„Zvlaneme to spolu.“ Stisol ma ešte pevnejšie.

Keď som vošla do kuchyne videla som ako Nika objíma Marka.
„Nika!“ Skrikla som.
Objali sme sa tak silno ako nikdy.
„Mrzi ma to Viola!“ Aj ona sa rozrevala.
„Prišla som pred chvíľou.“ Dodala.
„Ach, Nika.“
„Ja viem moja.“

Teta Lucy mi dala možnosť si vybrať či chcem bývať u nej alebo v dome ktorý som zdedila. Jasné je že pred zákonom ma adoptovali.
„Ďakujem teta ale budem bývať v maminom dome.“ Objala som ju.
„Ale je jasné že vás budem chodievať navštevovať.“ Pokúsila som sa o úsmev.

Musela som zájsť do školy si vybaviť priepustku. Vrátili mi predplatené peniaze na platenie internátu.
„Poď bývať somnou Travis.“ Pošepkala som mu.
„Čože?“ Padla mu sánka.
„Myslim to vážne.“
„Nemam ako ti platiť nájom a ... a...“ Nervózne rozhadzoval rukami.
Objala som ho.
„Nebol som len kamarát?“ Spýtal sa potichu.
„Nikdy si nebol len kamarát.“ Pošepkala som do vzduchu.
„Dobre. Budem bývať s tebou.“

Travis sa presťahoval ku mňe, bez toho aby niečo povedal alebo oznámil rodičom.
„Prečo si im nič nepovedal?“ Spýtala som sa ho.
„Nemam najlepší vzťah s otcom a jeho priateľkou.“ Zamrmlal.
„Aha.“
„Ale raz im to poviem.“ Dodal keď sa pozrel na moju ustarostenú tvár.
„Mam ťa rada. Si moja najväčšia opora.“ Vyslovila som to tak nahlas až ma to zaspočilo.
„Iba to?“
„Áno, zatiaľ iba to.“ Zopakovala som.
„Aj ja teba... mám rád.“ Sklopil zrak.