Beside you (Sk)

🔹Kapitola 7🔹

Je mi zima.
Kráčam cez mesto iba v čiernych krátko-rukavych štatach. V ruke stiskám mobil, trochu sa bojím. Je tu veľa opilcov.
O chvíľu budem už konečne v Nikinom dome.
„Kočka.. kam že ty ideš?“ Nejaký opitý muž ma chytil za pás.
Panikárim. Cítim sa akoby som mala každú chvíľu umrieť od strachu.
„Nechaj ma.“ Skrikla som, no on ma začal obchytkávať a mužov okolo mňa bolo odrazu viac.
„Ale no tak. Zlatíčko... ja sa s tebou iba pohrám.“ Pošepkal.
Snažím sa ho kopnúť no on ma chytil za ruky a stíska mi ich tak že ma to veľmi bolí.
Rozrevala som sa. Do čoho som sa to namočila? Nemala som ísť nikde.
Bránim sa, kopem všade naokolo a kričím no oni neprestávajú.
Ten muž sa ma snaží vyzliecť.
Revem ako nikdy.
„Prestaň!“  „Nechaj ma!“ Kričím.
Odrazu som započula hluk.
Niekto sa s niekým bije.
Nejaký chalan podišiel k tomu mužovi čo má držal a päsťou ho udrel. Muž sa potackal a spadol.
Celá roztrasená som si navliekla ramienko šiat naspäť na rameno.
Pozrela som sa na toho chalana.
Akoby mnou prebehla vlna mrazu a mne sa zastavilo srdce.
Travis.
Travis je tu.
Rozplaka som sa a oprela som sa o stenu.
Som skrčená v klbku a plačem. Nevidím ho ale viem že stojí predomnou.
Započula som ako sa pohol a kľakol si pri mňe.
„Hanbim sa.“ Pošepkala som bez toho aby som sa naňho pozrela.
Chvíľu bol ticho.
„Za čo?“ Spýtal sa napokon tichým hlasom.
„Za to že som sa nechala nahovoriť na diskotéku. A za to čo sa stalo teraz.“
„Už je dobre. Zlikvidoval som ich.“
„Ďakujem.“ Odvážila som sa naňho pozrieť.
Skoro mi poskočilo srdce keď som videla ako jeho pera krváca.
„Travis! Krvacaš!“ Skrikla som.
„Pstt“ Priložilo mi prst o pery. Určite sa na mojej tvári objavil rumunec.
„Mali by sme ísť. O chvíľu sa preberú.“ Dodal a pozrel sa na mňa.
Snažila som sa vstáť, no nejde to. Moje nohy akoby ma neposlúchali a celá sa trasiem.
„Nejde to.“ Rozplakala som sa a radšej som odvrátila zrak.
Odrazu ma chytil a zdvihol do náručia. Nemala som silu na to nejako reagovať. Cítila som hrču v hrdle a stále som vzlykala.
„Kde bývaš?“ Spýtal sa po chvíli čo má držal.
Srdce mi bije tam prudko že nestíham pravidelne sa nadychovať.
„Dnes som ... mala prespať u Niki. Býva tam.“ Ukázala som na dom ktorý bol na konci ulice.
Prikývol a zamieril tam.
Ticho kráčal a ani sa na mňa nepozeral.
Znovu som pocítila zimomriavky na chrbte a začala som sa triasť. Z tohto sa tak ľahko nespamätam.
„Kluče.“ Povedal.
„Tu.“ S roztrasenymi rukami som sa mu snažila ich podať.
Otvoril dvere a vošiel dnu somnou v náručí.
„Kde ma izbu?“ Spýtal sa a hľadal zapinač na svetlo.
Hlavou som kývla na sa dlhú chodbu.
Zamieril tam.
Nohou potlačil dvere (neboli zavreté), pomaly ma položil na postel a prikryl.
Kľúče položil na nočný stolík.
Už sa chystal odysť.
„Nie! Nechoď! Bojím sa.“ Zamrmlala som.
„Si trochu opitá, nevieš čo hovoriš.“ Stál pred dverami.
„Nie! Nechcem byť sama. Prosím. Prosím...“ Prosila som ho.
„Viola toto není tvôj dom.“
„Nike to nebude vadiť. Prosím nenechávaj ma samu potom čo sa stalo.“ Naďalej som ho prosila.
Vydychol si.
„A kde mam byť?“ Spýtal sa napokon.
Na znak som odhrnula paplón.
„Šibe ti? Žiadnej babe som nikdy nedovolil spať pri mňe.. “ Začal no potom sa zarazil nad tým čo povedal.
„Už si ... veď vieš čo?“ Potichu som sa ho spýtala.
„Áno.“ Sklopil zrak.
„Prosim. Bojím sa.“ Poprosila som ho.
„A mňa sa nebojiš?“ Spýtal sa po chvíli.
„Neviem prečo ale nie.“
„Toto je najblaznivejšia vec ktorú som kedy spravil. “ Zamrmlal neochotne, dal si dole tričko a ľahol si pri mňe.

Na fotke je Travis.👍