Beside you (Sk)

Kapitola 52

Shawn odišiel domov, Olga mi spravila čaj a spolu pozeráme telku. Vlastne ani neviem o čom je film, myšlienky sa mi uberajú iným smerom. Ospravedlním sa Olge, že som unavená a zamierím do mojej izby. Pozriem sa na mobil. Mám desať zmeškaných hovoroch od môjho bývalého. Dlho chodím hore dole po izbe až napokon sa rozhodnem zavolať mu näspať. Zdvihol hneď. „Viola??" Prehovorí nahlým hlasom. Znovu citím tu hrču. „Kto si?" Spýtam sa ho. Ticho. Nič nehovorí. „Akože kto som?" Spýta sa ma napokon. „Ja si ťa nepamätám." Poviem ešte stále chladným hlasom. „Akože si ma nepamätaš? Zvýši hlas. „To som ja Erik! Viola potrebujem ťa stretnuť!" Povie. Stíchnem. „Neviem kto si. Jediné čo viem je, že kedysi sme spolu chodili." Poviem potichu. „Viola! Prosím ťa. Stretni sa somnou!" Prosí. Neviem čo sa v tej chvíli somnou dialo ale povedala som áno. „Kde ťa počkám?" Spýtal sa ma. Vysvetlila som mu kde a povedala som Olge že zbehnem von vyhodiť smety, klamala som pretože som nemala na výber.

Stojím pri ceste a čakám. Odrazu sa ku mňe rozbehne nejaká osoba. Stuhnem keď si uvedomím že to je chalan. „Viola!" Jeho hlas je trochu inakší od toho cez hovor na mobile. Pristúpi ku mňe blondatý chlapec s muskačovo-zelenou bundou. Hneď ma aj silno objíme až mi vyrazí dych. „Viola" Stále opakuje moje meno. Citím ako z očí mi pomaly vychádzajú slzy a nechápem prečo. Odstúpím a pozriem sa mu do očí. „Ja... neviem prečo plačem." Kokcem. „Ale viem, že si ťa nepamätám a že by som tu nemala byť." Dodám keď mu pohľad zmäkne. „Viola, ja ťa stále milujem." Povie a chytí ma za ramena. „Ale ja si ťa nepämatám! Nepamätám si nič z mojej minulosti.!" Skríknem aby už konečne pochopil. Odrazu ma pustí. „Nerozumiem ako si ma nemôžeš pamätať." Pošepká a obzerá sa okolo seba aby sa presvedčil že nesníva. „Mám amnéziu." Poviem. „Už by som mala ísť." Zvrtnem sa na odchod a rýchlo ma chytí a potiahne za ruku. „Nie." „Prosím... Viola. Daj mi druhú šancu. Budem k tebe lepší. Dám ti všetko po čom si kedysi túžila." Prosí ma. Pozriem sa naňho. Modré oči sa mu zalesknú. „Milujem niekoho iného." Poviem a preťnem ticho medzi nami. Neveriačka na mňa pozerá. „Koho?" Odmlčí sa a po chvíli dodá „ Jeho?" Znovu zvýší hlas a keď uvidí môj výraz tak pochopí. „Prečo? Prečo toho chudáka? Ja som bola tvoja prvá láska." Pozerá sa na mňa. „Možno prvá no nie práva. „ Poviem. „Ty si fakt mysliš že on ťa miluje? Vlastne čo ti o mňe povedal? Fakt mu veríš?" Spýta sa a pevne mi stisne ruku. Stíchnem. Prečo mám taký divný pocit? Citím v sebe niečo čo citiť nechcem. Čo sa to somnou deje? Bojím sa samej seba. Rozplačem sa. „Viola..." Jeho hlas znežnie. „Uteč somnou." Jeho slová mi vyrazia dych. „Budem vždy pri tebe. Budem lepší ako on. Dám ti veľa vecí. Viola počuvaj ma. Uvedom si že si ma kedysi milovala." Donuti ma pozerať sa mu do očí. „Ja...ja..." Som príliš zmätaná, začínajú sa mi podlamovať kolená. „Ubližíl si mi." Plačem. „Ublížil, ale už nikdy viac." Povie vážným tonom. „Milujem Shawna." Poviem. „Ale aj mňa dokážeš milovať, stačí naňho zabudnuť." Pošepká a priblíži sa ku mňe. Zotrie mi z líca slzy. Milujem Shawna. Čo sa somnou deje? Citím že ma niečo k nemu ťahá a to nechcem. „Ani neviem ako sa voláš." Sklopím zrak. Mám pocit že mi srdce vyskočí z hrude. „Erik. Tvôj Erik." Pošepká. Skláňa sa ku mňe. Pomaly. Pomaličky. Citím ako moje nohy sa nechcú hybáť, citím že sa na nič nedokážem zmôcť. Iba tám stojím primrznutá a nedokážem sa pohnuť. Citím ako mi dýcha pri perách. Na líci sa mi skotúla dalšia slza. Spojí naše pery, nebozkáva ma nežné, ale tak akoby neexistoval zajtrajšok. Odrazu zacitím ako ho niečo stiahne dozadu a Erik skríkne. Nestíham sa prizerať scéne ako Shawn mláti Erika. Pláčem kríčím. Volám Shawnové a Erikové meno. V tej chvíli sa to znovu stane. Začnem sa triasť a mnou prebehne prúd spomienok. Spomeniem si na deň kedy Shawn mlátil Erika, presne tak ako dnes, spolu s mojím krikom a plačom v pozadí. Spomeniem si ako sa mama smiala keď šoferovala v aute a ja som jej rozprávala vtipy, spomeniem si ako som plakala na jej pohrebe, spomeniem si ako otec pil po večeroch a smial sa. Spomenie m si na výlet v ktorom sa udiala tá nehoda, spomeniem si na Erika a na to ako som ho milovala. Spomeniem si na celú moju minulosť. Snažím sa dycháť. Chytím sa za hrdlo. „Shawn!" Skríknem celou silou. „Prestáň!" Chytím ho a on sa mi pozrie do očí. V mojích prevláda hnev ako nikdy. „Prestáň." Zopakujem. Pozriem sa na Erika a ten sa na mňa usmeje kutíkom úst až mu Shawn znovu vrazí. „Prestaňťe! Už som si na všetko spomenula!" Skriknem. Neviem čo sa v tej chvíli odohrávalo v ich hlave no Shawn mu pustil tričko a nemo pozeral na zem, zatiaľ čo sa Erik usmial a odplul krv. „Spomenula som si." Zopakujem a pomaly sa spustím k zemy.