Beside you (Sk)

🔹Kapitola 25🔹

🌹Travis 🌹
„Čo hľadáš?“ Spýtala sa ma keď som sa prehrábaval v garáži rodičov.
„Gitaru.“
„Ved tu maš nie?“ Nechápala.
„Elektrickú gitaru.“ Nervózne som odvetil.
Prikývla.
Našiel som ju. Zdvihol som ju, je celá zaprášena.
„Ako dlho na nej nehraš?“ Spýtala sa  po chvíli ticha.
„Dva roky.“ Zamrmlal som.
„Stalo sa niečo?“ Pristúpila ku mňe.
„Nie.“  Odstrčil som ju.
Zasa sa to deje.
Práve teraz keď všetko bolo v poriadku sa to znovu deje.
Zapalil som cigaretu a kľakol som si na zem.
Viola iba zarazene na mňa pozerala.
Liezli mi to na nervy.
„Spravila som niečo zlého?“ Spýtala sa.
„Nie.“ Hodil som cigaretu na zem a vstal som. Botou som na ňu stúpol a pomrvil ju. Rád drtím veci.
Bez slova odišla preč.
Povzdychol som si a pohladil som si tvár.
Vytiahol som ďalšiu cigaretu.

🔹Viola🔹
Neviem čo sa deje, je znovu iný.
Idem pešo domov.
„Viola? Si to ty?“ Za mojím chrbtom som započula hlas, a tak som sa otočila.
Nejaký chalan na mňa pozerá a usmieva sa.
„Ako dlho som ťa nevidel!“ Podišiel a objal ma.
Stojím tu ako prikovaná o zem.
Kto to je?!
„Ehm...poznáme sa?“ Spýtala som sa.
Zatvaril sa sklamane.
„Viola udivujem sa že má nespoznávaš. Chodili sme spolu v škôlke a dva roky na základnej. Som Elliot.“ Usmial sa.
Elliot?!
„Omg... prepáč zmenil si sa na nepoznanie.“ Zahanbila som sa.
„Aj ty no ako nerozoznať tu tvoju tváričku.“
Elliot mal vždy blond vlasy, teraz ich má prefarbené na tmavo-čokoladovú. Pamätám si ako kedysi mal dlhé vlasy.
„Čo ty tu?“ Spýtal sa ma.
„Byvam tu.“
Na pleci som zacítila niekoho ruku.
„Kto to je?“ Spýtal sa ma Travis, nemal nadšený tón.
„Elliot. Bývalí spolužiak.“ Elliot mu podal ruku no Travis na to nereagoval.
„Podme už domov.“ Vyhlásil Travis drzo, ovynul si ma k sebe.
„Tak ja už pôjdem.“ Zakýval mi Elliot.
Počkala som dokým sme nevošli dovnútra.
„Čo ti je?“ Osopila som sa naňho.
„Co by mi malo byť? Nič.“
„Nič? Čo to bolo za divadielko vonku?“ Spýtala som sa ho.
„Ten debil slintal na tebe a ja som mu dal najavo komu patriš.“ Chytil ma za bradu a priblížil sa ku mňe.
Odvrátila som sa.
„Ty nechceš bozk?“ Začudoval sa.
Odvrátila som sa.
Pustil ma a odišiel do kuchyne.
Išla som hore schodmi do mojej izby.
Posadila som sa a premýšľala.
Čo sa to s ním deje?
Povzdychla som si.
Počula som ako sa niečo dole rozbilo.
Rýchlo som išla dole schodmi ku kuchyni.
Travis tam stál so zaťatou päsťou, po nej stekala krv.
„Travis!“ Skrikla som a podišla k nemu.
Ani sa na mňa nepozrel a podišiel k umývadlu.
„To je nič.“ Oplachol si ruku.
„Akože nič?“ Skrikla som.
„Nestalo sa mi prvý krát v živote že rozbijem sklo.“ Pozrel sa na okno.
Zhikla som.
„Objednam nové neboj.“ Zašomral.
Okno v kuchyni bolo rozbité a zakrvavené.
„Ako ťa niečo také napadlo?“ Stále kričím.
„Reflex.“ Mykol plecami.
„Ved stracaš krv!“ Skrikla som ešte viac preľakane.
Po celej ruke mu kvapkali potoky krby na zem.
Není mi dobre. Točí sa mi hlava pri tom pohľade a mám divný pocit v bruchu.
„Travis... musíme ísť do nemocnice.“
„Netreba.“
„Ideme a dosť!“ Skrikla som.
Prekvapene na mňa pozeral.
„Tak ma donúť.“ Vyzval ma.
Jeho pohľad ma prebodoval.
Podišla som k nemu a vlepila som mu facku.