🔹Kapitola 21🔹

748 67 13
                                    

Novinka!!! Odteraz kniha bude písaná z Travisovi uhla. Pravdepodobne to budem možno striedať... že 20 kapitol podľa Travisa a ďalších 20 podľa Violi.. alebo to bude všelijako. Keď bude ruža pri kapitolu tak to znamená že je to z Travisovho uhla. 🌹
_____________________________________
Vstal som.
Ona ešte spí.
Zišiel som dole k rodičom, ak sa ich dá tak nazvať.
Už dlho som tu nebol, otec tu má nové obrazy.
„Tá hore je tvoja priateľka?" Spýtal sa.
„Je to komplikované."
„S tebou ti je vždy komplikované." Zašomral zatiaľ čo čítal noviny.
„Otec, chcem sa vrátiť hrať v kapele." Dostal som zo seba.
Otec sa postavil a odložil noviny na stôl, jeho priateľka Mária umýva riad.
„Platili sme ti internát aj keď si sa nám neozyval a odrazu si tu len tak prídeš s priateľkou a povieš mi že chceš hrať znovu v kapele." Keď to Dopovedal Mária sa otočila.
Povzdychol som si.
Premohol som sa a prehovoril. „A nemôže sa tento náš rodinný vzťah zmeniť? Zlepšiť k dobrému?" Keď som to povedal otcov výraz zmäkol.
„Synak... na túto chvíľu som dlho čakal." Po tvári mi stekala slza.
Podišiel som k nemu a objal som ho.
„Otec... Mária... prepáčte." Otočil som sa aj na Máriu.

Mária pripravila raňajky pre Violu, tácku som jej doniesol do izby.
Ešte stále spí. Pozrel som sa na hodinky, je pol dvanástej a ona je stále prilepená o posteľ.
Tácku som položil na nočný stolík a stvornožky som sa naťahoval za ňou.
Pomaly som jej zdvihol tričko a začal som ju štekliť. Celou silou skrikla, no neprestával som, pištala ako nejaké zviera.
„Prestaň." Smiala sa.
Snažila sa aj mňa poštekliť no Ethja niesom šteklivý.

O pár dní.
Nasadol som na motorku, cítim sa divne keď Viola není somnou a neobjíma ma pritom ako jazdím.
Zostala u mojich rodičov.
Cesta k Jacksonovi mi bude trvať pár minút.

„Takže dala by sa znovu dokopy skupina?"
„Ak by mali aj ostatný záujem tak áno." Usmial sa Jackson.
„Trebalo by sa ozvať Natanovi a Markovi." Dodal Jackson.
„Markovi sa ozvem ja."
„Ty si s ním v kontakte?" Spýtal sa ma udivene.
„Je to brat... mojej priateľky."
Jackson zažmurkal.
„Ty máš priateľku kaaaamo?"
Usmial som sa.
„Gratulejem. Raz mi ju musíš predstaviť." Potlapkal ma po chrbte.
„Jasne."

Neviem prečo ale všetko chcem vybaviť čím skorej. Zavolal som Markovi aby sme sa stretli.
Z diaľky ho vidím.
„Kde si si nechal Niku?" Zasmial som sa.
„Nebol si toho názoru že by som mal prísť sám?" Spýtal sa ma.
„Hmmm..."
„Už dávno si sa mi takto sám od seba neozval aby sme sa stretli." Zastal predomnou.
„Odkedy sa kapela rozdelila tak som cestoval všade kam sa dalo a keď som zistil že Viola je tvoja sestra... proste neviem či by bolo dobre aby vedela že sme sa poznali z kapely. Ona to nevie?" Spýtal som sa ho.
„Mysliš Viola? Nie ta nevie že som kedysi hral v kapele, ani Nika to nevie." Uškrnul sa.
„Marko... myslím to vážne. Ak by sa kapela znovu dala dokopy... vrátil by si sa?" Ruky som si zastrčil do vačkoch v rifliach.
„Hm... pomaly som zabudol aj hrať. Travis už nemám s paličkami takú zručnosti ako kedisy." Zasmial sa.
„To sa doučiš."
„Prečo sa odrazu snažíš ju znovu dať dokopy?" Spýtal sa po chvíli.
Jeho otázka ma zaskočila. Vlastne ani neviem prečo sa o to snažím.
„Chybajú mi staré časy." Pokúsil som sa o úsmev.
„A Viola? Nebude jej tvoje rozhodnutie prekážať?" Spýtal sa vážnym tónom.
Už je noc.
„Musim sa s ňou o tom porozprávať." Ukľudnil som ho.
„Možno o tom nevieš no Viola je iná ako ostatné baby. Ona vie čo chce, len si to neuvedomuje dokým to nezistí. Máj s ňou trpezlivosť." Potlapkal ma po chrbte a odišiel.




Beside you (Sk)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora