Imelo (Dokončené ✔)

6.

Bok po boku sme mlčky prechádzali námestím. Vôbec som sa nesústredil na tovar ani krásnu výzdobu, pretože v hlave som si stále opakoval, čo jej musím povedať. Aj tak by to nemalo budúcnosť, deväť rokov je veľa, veď ja som už popíjal v bare, keď ona hláskovala abecedu. A keď som maturoval, učila sa násobilku...
Tak prečo sa však nedokážem zbaviť pocitu, že zrádzam sám seba? Prečo sa necítim lepšie, keď som sa už rozhodol? Malo by mi predsa odľahnúť.
Prešli sme popri drevenom betleheme ,keď si znovu začala hrýzť peru.
Asi som dnes nebol jediný nervózny.
Navliekla si rukavice a v prehadzovala strieborný zapaľovač.
Bol to jeden z tých, na ktorých sa vrchol odklápal dozadu. Kedysi som taký mal tiež. Vpredu mal vyrytého vlka a kúpil som si ho z výplaty, keď som brigádoval v kukuričnom poli.
V duchu som sa usmial ,no v tom sme už boli z mestečka vonku a pravdepodobne mierili do závetria medzi starou budovu divadla a radnice.
Pozorovaní kamennými chrličmi sme vošli dnu a ja som pocítil, že prišiel ten čas. Prudko som sa nadýchol a začal: ,, Nina, ..."
Ďalej som sa nedostal. Na tvári som pocítil dotyk jej rúk len okamih pred jej perami.
Vtedy som vybuchol. Pred očami sa mi rozprskli milióny prskaviek a pevne som ju zovrel v náručí.
Všetko čo som chcel povedať mi vyšumelo z hlavy a rozplynulo sa vo vzduchu ako dračí dych . Chrbtom som sa oprel o stenu a vychutnával si ju.
Mäkké pery jej horeli a hýbali sa v takmer dokonalom rytme s mojimi. Bolo to ešte lepšie ako naposledy, privádzala ma do úplného vytrženia.
Ovládla mi celú myseľ aj telo. Naše pery sa na okamih odpojili a Nina tlmene vzdychla. Ten zvuk mi rozvibroval celé telo.
Rukou som jej jemne prešiel po chrbtici až ku krátkym vlasom. Zľahka som jej zaklonil hlavu a venoval sa jej krku, lačne som bozkával jemnú pokožku pod ktorou pulzovali tepny. Sťažka oddychovala a znovu si hrýzla peru.
,, Boris, " vydýchla moje meno a mnou prenikla šialená túžba dostať ju. Celú. Najlepšie hneď. Zaslepený chtíčom som urobil pár krokov dopredu, čím sa naše pozície vymenili.
V úzkej uličke sa teraz o stenu opierala ona. Rukami som jej blúdil po tele aj cez vrstvy oblečenia ,ktoré len viac podnecovali moju žiadostivosť.
,,Načo som ti ten sprostý kabát zapínal? " zašepkal som jej do vlasov.
Odpoveďou mi bol len jej šťastný smiech. Bozkávala mi sánku, perami nežne prechádzala po kosti až k uchu a na miestach ktorými prechádzala mi zostávali zimomriavky.
Preboha, ako dlho to ešte vydržím?
V mysli som okamžite rozoberal rôzne scény ktoré by po tomto uličkovom zblížení mohli nasledovať. Bol som si istý ,že dnes ju dostanem.
Jej telo sa v mojom náručí úplne podvolilo a mohol som s ňou urobiť čokoľvek.

,, Matúško, môžeš už odísť, " povedala a pohladila chlapcove kučery.
,, Koľkokrát ti mám hovoriť aby si ma nevolala Matúško?" Drobec sa zatváril urazene.
No na Nininej tvárí stále pohrával úsmev. Pery mala od bozkávania a môjho strniska už na pohľad napuchnuté, no stále lákajúce k bozkom.
Kým sa chlapec pobalil, pohrávala sa s farebnými strapcami na konci šálu. Môjho šálu, ktorým som ju obmotal pri odchode od divadla.
Celá sa totiž triasla aj keď suverénne odmietala že by za tým mohla byť zima.
Počkal som, kým ten krpec vypadne a šuchol som sa do stánku k nej. Zozadu som ju objal a položil si hlavu na jej plece.
,,Dokedy tu musíš byť? "
,, Ale, ale! Máš nejaké plány o ktorých by som mala vedieť? "
,, No, možno o nich ani nemusíš vedieť. Úplne si vystačím, keď nebudeš odporovať, " posunul som dlaň nižšie.
Začervenala sa a rýchlo sa vytrhla z môjho objatia. Dúfal som, že to chce rovnako ako ja. Vnútorný pocit ma presviedčal, že môžem byť pokojný, no hlava bola rozhodne proti.
Možno by jej však pár pohárikov pomohlo. Konečne aspoň nejaká výhoda, keď som sa už na dnes vzdal auta.
Po dvoch decákoch, na zahriatie, ako som si ich okamžite ospravedlnil, som bol znovu v stánku. Nina sedela na stoličke a čosi kreslila ?do diára.
,,Čo to tam máš? " zaujímalo ma.
,, V podstate nič. " vyhlásila a diár okamžite zatvorila. To len podnietilo moju zvedavosť.
,, No ukáž," natiahol som sa za farebnou knižkou.
Okamžite ju zastrčila do tašky a vyplazila mi jazyk. Chytil som ju za ruku a vytiahol ju zo stoličky smerom k sebe. Nebránila sa a ruky si ovinula okolo môjho krku.
,, Ninka, "zapriadol som jej do vlasov, ,, chcem ťa. Neskutočne ťa chcem. Poďme odtiaľto a ja ti dám celý svet. "
Stuhla akoby váhala, no jej dych sa zrýchlil. Perou som jej kĺzal až ku krku, no narazil som na svoj šál.
Alkohol mi roztváral žily a pod jeho vplyvom som zatúžil vziať si ju priamo tu. Pokúsil som sa dostať k zipsu jej kabáta, no zastavila ma.
,, Tu nie," šepla a vytrhla sa z môjho objatia.
,, A čo by sa stalo keby dnes pobalíš skôr? " moja otázka zostala visieť vo vzduchu.
Predstava zakázaného ovocia Ninu uchvátila. V našom konaní by bolo trochu rebelstva a o to jej asi šlo. Pomaly prikývla a začala skladať tovar z pultu do vnútra stánku. Pomohol som jej a o pár minút sme boli hotoví.
Imelo sa krčilo v kúte a kým si Nina roztrasenými rukávmi pobalila všetky veci, zatvoril som okná a šťukol do vypínača. Miestnosť sa akoby súčasne zväčšila aj zmenšila a dostala úplne iný ráz. Započúval som sa do jej nepravidelného dychu a takmer si istý smerom som vykročil k nej. Keď som sa jej dotkol, ľahko sa strhla.
Znovu som ju bozkával a znovu to bolo úžasné.