If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles /SK) ♦ PROLOG

Láska je túžba, posadnutosť, nevyhnutnosť, zaslepenosť. Niet cesty späť. Je to ako jedna tmavá zaslepená ulička. Nikdy nechcela padať pre neho. Nikdy neplánovala, že jej bude na ňom záležať tak veľmi, že si ho pripustí k telu, že ho bude mať v hlave tak často. Nikdy nechcela začať pociťovať nejaké city k nemu. City nikdy nedávajú zmysel. Vždy vás všetky zmätú. Život je nevyspytateľný, neprečítateľný, nikdy sa nezastaví pre nikoho.

Jej malé telo pokojne ležalo na chladnej zelenej tráve so zatvorenými očami. Hrudník sa jej prudko zdvíhal a klesal. Pomaly otvorila viečka od seba a zahľadela sa priamo na nočnú obľohu, ktorú krášlilo tisíce žiarivých hviezd. Jej lesklé dlhé gaštanovo-hnedé vlasy jej padali do bledej tváre, ktorú zdobili modré oči, ktoré svietili už zdiaľky ako modrá obloha či čísté priehľadné more. Výrazné oči lemované hustými čiernymi riasami jej neskutočne vynikajú v bledej tvári. Plné naružovalé pery sa jej mihli v krátkom úsmeve pri pohľade na trblietavé hviezdy. Zamyslela sa nad tým, ako niekto nemôže mať rád čarovnú noc, predsa bez tmy by sme nemohli nikdy uvidieť hviezdy, ktoré tu žiarili len pre nás. Ovanul ju studený vánok vetra, ktorý bol pre ňu v tom okamihu príjemný. Milovala tichú temnú noc i napriek svojej nevinnosti a svetlým stránkam.

Chcela len to, čo každý z nás - lásku, byť šťastná, cítiť sa výnimočne.

Chcela niekoho s kým by sa mohla úprimne smiať až by ju bolelo brucho, niekoho kto by sa smial s ňou. Chcela niekoho, kto by sa jej dotýkal s láskou, nehou, túžbou, niekoho, kto by si ju pritúlil k náruči a šepkal do ucha sladké slová. Chcela niekoho, s kým by sa mohla rozprávať o všetkom a zároveň o ničom, niekoho, kto by ju vždy vypočul a bol by pri nej. Chcela niekoho, kto by s láskou vyslovoval jej meno, niekoho, kto by jej vymýšľaľ všemožné prezývky.

Chcela všetky tieto veci. Bezpodmienečne.

Ale nechcela ich od neho.

***

"Bojíš sa ma?" naklonil sa k môjmu uchu a jeho typickým chrapľavým hlasom doň šepol. Srdce sa mi prudko rozbúšilo z jeho blízkosti, ako sa mi to stávalo pri ňom vždy.

"Nie." potichu som mu odpovedala a sťažka som prehltla hrču, ktorá sa mi odrazu nahromadila v krku.

"Neklam mi, Jane, prosím." odtiahol sa odo mňa a nazrel mi do modrých očí. Skúmavo prechádzal od mojich pier až sa nakoniec opäť zastavil pri očiach.

"Nie, Harry. Nebojím sa ťa. Ja sa bojím o teba." vydýchla som zúfalo. "Je to nebezpečné." tichým hlasom som dodala.

"Ja sa toho nevzdám. Neviem sa zmeniť a ani sa nechcem zmeniť, to odo mňa nemôžeš žiadať." zahryzla som si do spodnej pery a hľadela na neho.

"Nechcem, aby si sa zmenil." rukou som ho nežne pohladila po tvári a pocítila, ako sa zachvel.

"Keď to hovríš ty." pomaly zobral moju malú dlaň do tej jeho veľkej a preplietol naše prsty. Pohľadom som zamierila na naše spojené ruky, ktoré do seba dokonalo zapadli a znova sa zahľadela do jeho očí. Zdvihol naše spojené ruky k jeho perám a nežne ich pobozkal. "Keby som ťa konečne nechal vstúpiť do môjho srdca, ukázala by si mi čo je to láska?"