If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 36

Svet sa pre mňa v tom momente ako keby zastavil. Nemohla som uveriť vlastným ušiam alebo som skôr ani nechcela uveriť tomu, čo mi práve teraz povedal. Naozaj chce, aby sme sa od seba držali, aby som bola šťastná? Vôbec som tomu nerozumela a nedávalo mi to žiaden zmysel. Nikdy sa v ňom nevyznám a niekedy si vážne prajem, aby som mu mohla nazrieť do hlavy a zistiť, čo sa mu v nej odohráva. Teraz som to chcela viac ako inokedy. Bol pre mňa ako jeden ťažký hlavolam, ktorý neviem rozlúsknuť. Bála som sa, že toto je naše posledné stretnutie, pretože chce, aby sme sa od seba držali, čo znamená, žeby sme sa nemali vídavať. Nedokázala som si predstaviť, žeby mi už nenapísal nejakú správu, žeby som o ňom už nepočula, a to najhoršie, žeby som ho už nikdy nemala uvidieť. Strach koloval v mojej krvi. Nemôžem o neho prísť. Nechcem o neho prísť, pretože ho potrebujem. Bála som si to priznať a ešte viac sa bojím to priznať jemu. Dokázala by som to vôbec? Nie, pretože sa bojím odmietnutia a on by ma odmietol. 

Nasucho som prehltla, zmätene a s nepriehladnuteľnou bolesťou v očiach hľadela do jeho zelených očí, v ktorých som sa začínala strácať. Zachvela som sa, keď mi mysľou prebehla nepríjemná myšlienka, žeby to mohlo byť poslednýkrát, keď si hľadíme do očí tak intenzívne. Oblizla som si moje vysušené pery, naďalej s ním udržujúc očný kontakt. Prudko som sa nadýchla a moja dlaň zablúdila na moje srdce, v ktorom som cítila tú neopísateľnú bolesť. Zahryzla som si do pery, snažiac sa udržať plač, keď mi pomaličky dochádzalo, že ho strácam. Moje oči si snažili zúfalo zapamätávať každý jeden jeho drobný detail, pretože mali strach, že už tu viac nebude žiadna šanca a príležitosť, aby to mohli zopakovať. Chcela som sa dotknúť jeho rozkošnej tvári, chcela som odohnať smútok z jeho očí, chcela som aspoň poslednýkrát uvidieť jeho výnimočný úsmev a najmä som ho chcela pobozkať. 

"Harry," bezhlasne som vyslovila jeho meno. Prehltla som hrču v krku a zhlboka sa nadýchla. "To je to, čo chceš?" pošepky som zo seba horko-ťažko dostala tú otázku, ktorá ma pálila na jazyku. Priala som si, aby mi teraz povedal, že to bol len jeden hlúpy a nevydarený žart a vôbec to nemyslel vážne.

"To je to, čo je pre nás oboch najlepšie," zašepkal po dlhej chvíli neznesiteľného ticha, ktoré medzi nami panovalo, "vieš to aj ty, Jane," dodal potichu a s povzdychnutím zatvoril oči. Spoza roztrasených pier mi unikol tichý vzlyk, "len si to nechceš pripustiť, ani ja som nechcel," opäť prehovoril, keď ja som si tvár prekryla dlaňami. Všetko to je ako zlý sen, z ktorého by som sa najradšej prebudila.

"A-ako to m-môžeš vedieť? Ako môžeš v-vedieť, že je to pre mňa to najlepšie?" koktavo som hovorila a s veľkou námahou. Takto som si to vôbec nepredstavovala. Prečo sa toto vlastne deje?

"So mnou by ťa nečakalo šťastie, ktoré si zaslúžiš, Jane," zašepkal, pri čom ja som si dala dlane dolu z mojej tvári a prudko roztvorila oči, aby som sa naňho pozrela. Nahlas preglgol, keď si prezrel moju tvár. Sklonil hlavu a postavil sa hore na nohy, aby mi už viac nemusel pozerať do očí. Chcel sa tomu vyhnúť. Nedokázal sa pozerať do mojich očí plnej bolesti. Otočil sa odo mňa, urobil zopár krokov vpred a frustrovane si zašiel prstami do kučeravých vlasoch. Priala som si, aby som to bola ja. Tak veľmi som chcela zastrčiť prsty do jeho vlasov a zaťahať ho za jeho kučery, ktoré som na ňom zbožňovala.

"Nemôžem uveriť, že to naozaj hovoríš," pošepkala som, keď som sa rozhodla postaviť z mäkkej postele, aby som mohla k nemu podísť. Kolená sa mi nepríjemne triasli, keď som sa k nemu blížila tichými krokmi. Postavila som sa tesne za ním a hľadela na jeho chrbát. "Nemôžem uveriť, že sa to naozaj deje," šepla som, keď on sa ku mne prudko a nečakane otočil. Cúvol o krok dozadu, ale ja som spravila zase krok k nemu. "Povedz mi do očí, že ma už viac nechceš vidieť," povedala som potichu. Jeho oči sa náhle rozšírili šokom. Chcela som, aby mi to povedal, potom by som odišla a tento deň by sa zapísal medzi tie najhoršie v mojom živote.