If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 8

Sledovala som ho so zatajeným dychom a počúvala len bitie môjho srdca. Nesnažila som sa prerušiť ticho, ktoré medzi nami nastalo.

"Videl som ťa," s mierne podráždeným hlasom zo seba dostal, pri tom na mňa hľadel zelenými očami spod hustých čiernych mihalníc a skrčil obočie. Prekvapene som na neho pozrela a ústa sa mi pootvorili od úžasu. Nemohla som uveriť tomu, čo som práve započula.

"Aj ja teba?" neisto som povedala a založila si ruky na hrudi. Harry sa ironicky rozosmial a neveriacky pokrútil hlavou. Podišiel ku dverám, kde zostal stáť, pri čom ma napodobnil a prekrížil si ruky na hrudi.

"Vážne?" Na jeho tvári pohrával drží úškľabok, nad čím som len prevrátila očami. "Najprv Louis." Z tváre mu zmizol arogantný úškrn a vystriedal ho nahnevaný výraz, oči sa mi rozšírili a bez mihnutia oko som ho sledovala. "A potom Matt," precedil skrz zuby a hlboko si povzdychol. Srdce mi búšilo ako o závod a ruky som si pritiahla ešte bližšie k telu. Stisla som pery k sebe, keď mi po tele prebehol mráz.

"Harry," uprene som na neho hľadela, "si opitý." So smiechom pokrútil hlavou a hryzol si do spodnej pery nespúšťajúc zo mňa oči. "Nie som," pošepkal chrapľavo a venoval mi žmurknutie. Povzdychla som si a podišla o pár krokov bližšie k nemu.

"Jasné, si úplne triezvy," ironicky som povedala. "Zajtra sa tvoja mama vydáva, ak si zabudol," vyčítavo som mu pripomenula. "Prebudíš sa s veľkou opicou a čo myslíš, ako sa bude cítiť tvoja mama? Bude to jej veľký deň, ktorý má byť perfektný." Frustrovane si zašiel jednou rukou do vlasov a zavrel na malú chvíľu oči. Podišla som ešte bližšie k nemu a vstrebávala do pamäti každý jeden detail jeho tváre. Ani raz som nedokázala od neho odvrátiť pohľad.

"Fajn, trochu som si vypil," naštvane povedal, keď otvoril oči a zapichol ich do mojich. Na jeho tvári sa objavilo menšie prekvapenie z náhlej zmeny mojej blízkosti.

"A potom si to trochu viac prehnal," doplnila som ho a telo sa mi otriaslo zimou. "Ale prečo?"

"Veci sú zložitejšie ako sa zdajú." Obočie sa mi nadvihlo a čakala som, čo ďalej povie. "Ja už ani neviem, či chcem, aby sa vydávala." Snažila som sa ho pochopiť, ale nevedela som ako. Predsa mi hovoril, že chce, aby bola šťastná a že jej vyvolený je v pohode, tak kde je problém?

"Hovoril si, že je v pohode," pošepkala som. Harry prikývol hlavou, pri čom mu do tváre popadali pramienky vlasov. Vyzeral roztomilo, najradšej by som mu ich odhrnula na pôvodné miesto. Pokrútila som hlavou, aby som odohnala moje nezmyselné myšlienky. Istú chvíľu na mňa v tichosti hľadel a nič nehovoril. Hlboko si povzdychol.

"Ja, uhm. Iste. To je jedno," potichu povedal. "Bude šťastná, to je najhlavnejšie, nie?" Kútiky úst sa mu trochu nadvihli, ale vedela som, že to nebol jeho úprimný úsmev. "Bolí ma hlava." Jednou rukou sa na malú chvíľu nej chytil. "Príšerne. Myslím, že pôjdem dovnútra a... nájdem nejaký liek na hlavu."

Všetko sa zvrtlo rýchlo a odrazu som sledovala, ako mi mizne z očí.

Neviem ako dlho som len tak postávala vonku a vychutnávala si čerstvý vzduch, ale odrazu mi prestala prekážať i zima. Hľadela som do prázdna a sem tam zrakom poblúdila po ľuďoch, ktorý sa tu objavili na malý moment.

***

Vrátila som sa domu a prechádzala pomalými krokmi okolo tancujúcich a baviacich sa ľudí. Na ich tvárach sršali šťastné výrazy snažiac sa užiť si čo najviac dnešnú noc. Pohľadom som uvidela Kate, ktorá tancovala s nejakým chalanom a smiala sa na celú miestnosť.

Moje uši započuli podivné zvuky pochádzajúce z obývačky a tak som sa rozhodla to ísť preskúmať. Zrýchlila som na tempe chôdzi a predrala som sa do preplnenej obývačky, kde bol vytvorený kruh a ľudia pokrikovali niečo nezrozumiteľné. Mojím malým telom som sa snažila dostať dopredšie a ospravedlnila sa ľuďom, do ktorých som omylom narazila. Vďaka ich podnapitému stavu im to vôbec neprekážalo a vôbec ma nevnímali. Pozdvihla som sa na špičky a konečne som i ja uvidela veľkú atrakciu ľudí. Zabolelo ma pri srdci, keď som tam uvidela Harryho ako jedného z hlavných aktérov.

Silný úder mu pristál do brucha, no jeho to neodradilo a súperovi to veľmi rýchlo vrátil. Nedokázala som pochopiť ľudí, ktorí ich povzbudzovali a nič s tým nerobili, no ja som sa na to nedokázala len tak prizerať.

"Prečo to nezastavíte?" zakričala som na ľudí, ktorým som bola úplne ukradnutá a moje kriky ich absolútne nezaujímali.

Pootočila som sa medzi hustým davom a zbadala som Louisa, ktorý popíjal alkohol s pohľadom upretým do zeme. Keďže som to chcela zastaviť, rozhodla som sa ísť za ním a dúfala, že on to dokáže prerušiť.

"Louis!" zakričala som na celé hrdlo a rýchlo sa drala k nemu. Vydýchla som si, keď som postála pri ňom a schmatla mu z ruky pohár. "Rob s tým niečo!" Louis sa na mňa pozrel zhora a povzdychol si, keď si ma prehliadol. "Neprizeraj sa na to ako ostatní, prosím." Poukázal na pohár, ktorý som držala v ruke a naznačil mi, aby som mu ho podala naspäť. Pokrútila som hlavou, pevne rozhodnutá ho neposlúchnuť.

"Vráť mi to." Pretočil očami dohora a vystrel ku mne ruku. "A potom uvidíme, čo ďalej." Prosebne som na neho pozerala a verila, že to na neho zaberie.

Vytrhol mi zo zovretia pohár a rýchlo do seba vlial alkohol. Prázdny pohár len tak odhodil a vybral sa do kruhu. Neváhala som ani chvíľu a nasledovala som ho. Pristála som úplne vpredu vytvoreného kruhu.

"Už stačilo, kámo," ozval sa dostatočne hlasno Louis, no Harry mu nevenoval žiadnu pozornosť.

"Nemiešaj sa do toho, Louis," nahnevaným hlasom mu povedal Harry a vlepil ďalšiu ranu chlapovi. "Radšej choď naspäť, keď nechceš schytať aj ty," vydralo sa mu chrapľavým hlasom z úst.

"Harry, dosť!" vykríkla som, keď sa Louisovi vôbec nedarilo zastaviť bitku. Všetko sa odrazu zastavilo a Harry zostal ako skamenený stáť na jednom mieste. Vyhľadával ma v preplnenom dave, netrvalo dlho a jeho oči stretli moje.

Jeho slabú chvíľu využil ten idiot a jednu mu vrazil do tváre. Louis sa toho hneď uchopil a celou silou ho odtiahol od Harryho. Podišla som k Harrymu, rýchlym pohybom schmatla jeho ruku a ťahalo von z kruhu. Všetky pohľady viseli na nás, čo mi vôbec neprišlo príjemné. Ťahala som ho čo najrýchlejšie dlhou chodbou, až sme sa konečne dostali von z toho domu. Pustila som jeho ruku z pevného zovretia a otočila sa naňho.

"Povedal si, že si ideš nájsť niečo na bolesť hlavy a nie že sa ideš doriadiť ešte viac," vyčítavo som mu povedala a pohľadom skenovala jeho krvavé ruky a tvár. Harry si povzdychol a jednou rukou si pretrel oči. "Musím ťa dostať domov," povedala som si potichu pre seba.