If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 41

JANE'S POV:

Prekvapene som zažmurkala, keď sa naprosto nečakane objavili jeho mäkké pery na tých mojich. Bola som ako paralyzovaná, nevedela som sa pohnúť, nedokázala som s ním zo začiatku spolupracovať. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ešte dnes znova okúsim jeho pery. Možno by som ho mala zastaviť a nedovoliť mu ma tu bozkávať po tom všetkom, ale jemu nikdy nebudem môcť odolať a práve to ma neskutočne trápilo. Po niekoľkých sekundách som konečne zatvorila oči a moje skrehnuté prsty opatrne položila na jeho tvár. Pootvorila som pery a dovolila jeho jazyku, aby sa pohrával s tým mojim. Niečo vo mne mi hovorilo, že je to tak veľmi nesprávne, ale ja som sa to rozhodla úplne ignorovať. Harrymu sa dokonalo podarilo zatemniť moju myseľ a jeho ruky ma odrazu pevne objali okolo pásu. Bolo to ako keby sa mi snažil povedať, že nemám žiadnu šancu od neho ujsť. A ja som teraz ani nechcela. Ruky som obmotala okolo jeho krku a on mi jemne hrýzol do pery. Potichu som mu zavzdychala do úst, pri čom v tom momente som ucítila, ako sa usmial do bozku. Nedokázala som sa od neho odtiahnuť, naplno som sa mu poddala a nechala ho, aby si so mnou robil čo chcel. Prstami som mu zašla do vlasov a silno ho za ne zaťahala len preto, aby sa mi do uší dostalo jeho zastonanie. Moje vnútro sa zaradovalo, keď sa tak stalo.

Keď nám dochádzal kyslík, pomaly som sa od neho odtiahla, pri tom Harry ihneď oprel svoje čelo o moje. Obaja sme zrýchlene dýchali a uprene si hľadeli do očí. Pohľad mi padol na jeho zľahka pootvorené pery, po ktorých som znova zatúžila. Natlačila som sa na jeho telo a nežne ho pobozkala. Vtiahol moju spodnú peru medzi svoje zuby a jemne potiahol. Neovládla som sa malému úsmevu. Odtiahla som sa od neho, ešte pred tým som ho nakrátko pobozkala do kútiku pier.

"Nebol som to len ja," zašepkal, pri čom ja som pozrela na jeho hruď, po ktorej pomaly kĺzli moje dlane. Zahryzla som si do pery, keď som opäť vzhliadla do jeho tváre. Spýtavo som nadvihla obočie, čím som ho chcela vyzvať, aby pokračoval ďalej, "aj ty si to chcela," šepol, pri tom na jeho tvári sa vyčaril spokojný úsmev. Potichu som si povzdychla, keď som si hlavu oprela o jeho hruď, pri čom ruky som obmotala okolo jeho pásu. Potrebovala som teraz len jeho objatie.

"Sme opití, nie je to správne," zamrmlala som, keď ma Harry pobozkal do vlasov a následne sa potichu rozosmial.

"Ja viem, čo robím," šepol Harry a ja som sa vzápäti od neho odtiahla. Ruky som položila na tie jeho, ktorými ma pevne objímal a pomaly ich dala zo mňa dole. Harry mi venoval nechápavý pohľad, nad čím som len pokrútila hlavou.

"Nevieš, Harry. Nebodaj si zabudol na to, čo si mi dnes povedal?" opýtala som sa ho potichu, keď on vyhľadal moju ruku a preplietol si so mnou prsty. "Na druhý deň to budeš ľutovať a..."

"Prestaň, Jane," povedal pevným hlasom, pri čom moju tvár chytil do svojich dlaní. Otvorila som ústa, pretože som mu chcela na to niečo povedať, ale zastavil ma jeho palec, ktorým pomaly začal prechádzať po mojich pootvorených perách. Jeho tvár sa znova začala ku mne pomaličky približovať, automaticky som zatvorila viečka očí a napäto vyčkávala, kedy znova spojí naše pery. Zľahka sa obtrel svojimi perami o moje, pri tom chrapľavým hlasom zašepkal moje meno. Preklínala som sa za to, že som mu to všetko dovolila. 

Obaja sme sa strhli, keď sme započuli otvorenie vchodových dverí. Harryho ruky náhle opustili moju tvár, pri tom ja som od neho ustúpila o krok dozadu. Naše pohľady zamierili na Matta spolu s nejakým ďalšíim neznámym chalanom, ktorý postával vedľa neho. Potichu som vydýchla, keď sa začali k nám približovať, pri tom som rýchlo jedným očkom pozrela na Harryho, ktorého tvár sa značne mračila.

"Jane," oslovil ma tichým hlasom Matt, "Tom ma odvezie domov. Môžme zobrať aj teba, keď chceš," prehovoril opäť, keď postál tesne predo mnou. Nasucho som prehltla, pri tom on ma neprestajne prepaľoval svojím intenzívnym pohľadom. Ani jeden jediný raz neuhol, aby sa pozrel na Harryho.