If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 35

Zrýchlene som dýchala, stále sa opierajúc o dvere izby so zatvorenými očami, pri čom srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Nohy sa mi podlamovali a mala som pocit, že každú chvíľu sa zrútim na zem. Dlane, ktoré som mala položené na dverách, sa mi nepríjemne potili. Nervózne som si hrýzla do pery a čakala, že sa ozve do hrobového ticha jeho chrapľavý hlas. Ale ten vôbec neprichádzal ani po niekoľkých dlhých sekundách. Zadržala som dych, keď som prudko otvorila viečka očí, niekoľkokrát nimi zažmurkala a zahľadela sa pred seba. Potichu som vydýchla, keď som pohľadom skúmavo prechádzala po ňom. Bosými chodidlami nehybne postával na studenej podlahe, nohy mu obopínali úzke dotrhané nohavice a trup mu zdobilo čierne tričko. Trhane som sa nadýchla, keď som očami blúdila po jeho tvári. Jeho zelené oči boli hlboké a plné bolesti, ktorú sa nedalo nepovšimnúť si. Neboli v nich žiadne iskry, ako zvyčajne. Jeho plné pery boli jemne pootvorené a vlasy mal rozcuchané. Takto som si ho rozhodne nepamätala. Cítila som sa vyčerpane a keď tu ostanem stáť ešte o minútu dlhšie, asi sa mi podlomia kolená a spadnem. Preto som sa váhavými a pomalými krokmi vybrala k posteli napravo, na ktorú som sa opatrne usadila. Potichu som si povzdychla a opäť naňho pozrela, zatiaľ čo on sa mlčky otočil opäť k oknu a zahľadel sa von. Sklamane som sklonila hlavu a snažila sa udržať slzy. Bolo mi úplne ukradnuté, že som bola celá premočená a že mi bola zima. Moje telo sa triaslo a každý nádych ma bolel čoraz viac. Cítila som sa beznádejne, nemala som tušenia, čo mám urobiť či povedať. Myslela som si, že mu vykričím všetko do tváre, vyčítam mu, že sa mi neozval tri dni, zatiaľ čo ja som ako chudera chodila každý deň k nemu domov, vyvolávala mu a písala správy a on to všetko ignoroval, bolo mu ukradnuté, že ja sa trápim, nič s tým nerobil a ani teraz nerobí. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ktoré som už viac nedokázala potlačiť. Pomaly mi skĺzli po lícach, rukou som si pokryla ústa, aby som zadržala vzlyky. Nie som silná, som až príliš slabá. Rukami som si zotrela slzy z tváre a odhodlane sa na neho pozrela.

"Povedz niečo," zašepkala som roztrasene. Hrdlo som mala úplne stiahnuté a hlasivky oslabené. Znova sa mi hrnuli do očí tie prekliate slzy, priala som si, aby som ich dokázala udržať. Nechcela som mu dať najavo, ako veľmi som zraniteľná a slabá.

Harry sa prudko otočil mojím smerom a zabodol svoje oči do mojich. Sťažka som prehltla, keď si premeriaval moju tvár. Jeho pohľad bol nezvyčajne prázdny, nedalo sa z neho nič vyčítať, z čoho sa celé moje telo nepríjemne zachvelo. Ani vo sne som nečakala, že bude takto vyzerať a správať sa. Počula som, ako si nahlas povzdychol, frustrovane si zašiel prstami do vlasov, popri tom, ako urobil zopár krokov vpred a zastavil sa pred kreslom, ktorý bol rovno oproti mne. Prekvapene som zažmurkala, keď sa doň usadil stále venujúc mi pohľad. Možno som skôr očakávala, že by si sadol vedľa mňa, ale očividne som sa mýlila. Nikdy sa v ňom nevyznám. Zaostrila som zrak a všimla si, že má kruhy pod očami. Bezmocne som si povzdychla, keď sklonil hlavu a neprítomným pohľadom prepaľoval zem. Vyzeral zničene. A to bolelo.

"Prečo," zachrípnutým hlasom prehovoril, no hneď sa odmlčal a odkašľal si, "prečo si prišla?" spýtal sa zastretým hlasom a v tom momente mi celým telom prebehol mráz. Otriasla som sa a prekrížila si ruky na prsiach.

"To nemyslíš vážne, však?" hovorila som tichým hlasom, ale bola som si istá, že to počul, "toto," šepkala som, "nemôžeš myslieť vážne," neveriacky som pokrútila hlavou a pery pevne zomkla k sebe. Nakrátko sa mi zadíval do očí, ale hneď sa aj odvrátil, "bože," zašepkala som, "povedz mi radšej pravdu." Nervózne som sa začala pohrávať s prstami na nohách a netrpezlivo čakala, čo povie ďalej.

"Čo chceš počuť?" opýtal sa potichu. Neveriacky som na neho hľadela a moje ústa sa otvorili od prekvapenia. Bolo hlúpe si myslieť, že by mi všetko povedal narovinu a do očí.