If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 25

Zostať pokojná v jeho prítomnosti sa mi zdalo extrémne náročné. Privádzal ma do šialenstva tým, čo mi spôsoboval. Moje srdce, ktoré práve teraz bilo zbesilým tempom, splašene udieralo o hrudný kôš. Intenzívne doň bubnovalo, až som mala pocit, že mi každú chvíľu vyskočí z hrude. V hlave sa mi rojilo milióny myšlienok. Všetko sa to začalo v jeden daždivý deň. Keď ho moje oči spatrili po prvýkrát, vyrazil sa mi dych. Harry si ma získal za neuveriteľne krátky čas, som na ňom istým nepochopiteľným spôsobom naviazaná. Už by bolo zbytočné, keby som sebe samej nahovárala, že to nie je pravda. Nedokážem zastaviť ničivú a neutíchajúcu túžbu, ktorá ma k nemu ťahá. Je pre mňa veľkou a nevysvetliteľnou záhadou, ktorú sa snažím spoznať a pochopiť. Jeho slová, ktoré mi povedal pred malou chvíľou, sa mi stále opakujú v mysli. Môžem mu začať veriť? Snažila som sa vypátrať odpoveď na túto náročnú otázku, ale bolo mi jasné, že na to potrebujem nejaký čas.

Cítila som, ako sa mu hrudník divoko zdvíhal. Keď som sa na nepatrnú chvíľu od neho odtiahla a nazrela mu do zmätenej tváre, uvidela som, ako sa mu kučery jemne lepili potom k čelu. Jeho tajomné oči na mňa zvedavo hľadeli, žiarili na mňa množstvom drobných iskričiek nádeje. Pousmiala som sa, keď som ruku natiahla k nemu a odsunula mu vlasy z čela. Zahryzla som si do spodnej pery, keď som ho rukou nežne pohladila po líci, pri tom on zatvoril svoje krásne oči. Končekmi prstom som zašla na pár sekúnd do jeho hnedých kučier a jemne ho za ne zaťahala.

"Jane," zašepkal chrapľavo moje meno do ticha, keď otvoril svoje oči, "veríš mi?" srdce mi vynechalo úder, no následne sa rozbúšilo šialenou rýchlosťou. Ruky mi skĺzli pozdľž tela, pri tom on mal stále ruky obmotané okolo môjho pásu. Prehltla som obrosvkú guču, ktorá mi navrela v hrdle. Nečakala som, že sa ma na to opýta teraz. 

"Ja...," potichu som začala, ale hneď som sa aj odmlčala. Harryho plné pery sa trochu pootvorili a jeho oči ma neustále prepaľovali. Nedočkavo čakal na moju odpoveď, ktorú som ešte ani ja sama nepoznala. "Chcem ti veriť, Harry, ale..." zašepkala som chvejúcim sa hlasom, "ale,...je to ťažké..." slabo som si povzdychla a začala som si nervózne spodnú peru žuť medzi zubami, zatiaľ čo on ticho zastonal. Celé telo sa mi zachvelo chladom, keď jeho ruky pomaly opúšťali môj pás. Zarazila som sa, keď v jeho očiach náhle zhasli iskričky nádeje a vystriedala ich prázdnota. Prerývane sa nadýchol a vydýchol, pri tom si jazykom navlhčil pery. V srdci som pocítila bolesť, keď som si všimla na jeho tvári sklamanie. "Ty pochop mňa, Harry. Veľa sa mi o tebe dostalo do uší a ty si mi z toho nič nevyvrátil," pomaly som šepkala do ticha, pri tom som sa začala nervózne hrať s prstami na rukách. Ja som nechcela bezhlavo konať a hodiť sa mu rýchlo do náruče. Bolo to ťažké, musela som sa ovládať, musela som byť silná, ale verila som sebe, že to dokážem. I keď si ma získal, nemôžem mu to dať hneď najavo, že sa mu to podarilo. Nechcem byť jeho nejakým bezvýznamným dievčaťom, ktoré by sa pripísalo na jeho dlhý zoznam. Nechcela som byť len nejakým ľahkým orieškom. Chcela som, aby mu na mne záležalo. 

"A čo konkrétne si počula, Jane? Že som lámač ženských sŕdc?" ironicky sa uchechtol, pri tom neveriacky pokrútil hlavou, "Že dostanem každú, ktorá sa mi hodí pod nohy? Je pravda, že som mal veľa úletov, ale nezačínam si s každou, ktorá o mňa prejaví záujem," mlčky som sledovala, ako bezradne rozhodil rukami, "Sú tu i zlatokopky s inteligenciou na bode mrazu, ktoré sa snažia spraviť všetko preto, aby som si s nimi začal," hovoril nahnevaným tónom v hlase a zdôrazňoval každé jedno slovo, "ale ty nie si ako oni." šepol po chvíli o niečo tichším hlasom. Ohromene som zažmurkala narýchlo párkrát očami a zaskočene na neho hľadela.

"A v čom som iná, Harry?" zvýšila som na hlase a založila si ruky na hrudi, "V tom, že sa hneď na teba nelepím ako oni?" zasmiala som sa ironicky nad slovami, ktoré som použila v rýchlosti.

"Nie, Jane," rázne zakrútil hlavou, "Si iná, pretože ma dokážeš vypočuť, pretože sa ma snažíš...pochopiť a...dopekla, Jane, oni ti nesiahajú ani po členky." prudko som vydýchla a unavene si pretrela viečka očí.

"Ako ti mám veriť, že to nehovoríš každej?" hneď ako som tú otázku zašepkala, v hlave sa mi prehrali Niallove slová 'Si zraniteľná a nie si ako väčšina dievčat, s ktorými sa stretáva.'

"Ver mi, ešte žiadnej som nepovedal to, čo som povedal práve tebe." uškrnul sa a jednou rukou si frustrovane zašiel do vlasov, pri tom si nahlas povzdychol, "a čo keby si mi aspoň trochu verila?" výčitavo sa ma spýtal, čo ma zarazilo. Nemala som slov. Nenachádzala som správnu odpoveď. Bolo som zo všetkého unavená a už som viac nevládala premýšľať o všetkom.

"Ja..." dlane som si priložila na tvár, zhlboka sa nadýchla a vydýchla, snažiac sa narýchlo v hlave sformulovať rozumnú vetu, "Ja," ruky som si zložila z tváre a uprela na neho svoj zrak, "Ja potrebujem nejaký čas, Harry." zašepkala som. Cítila som sa zlomene a beznádejne. Možno som definitívne o neho prišla. Možno som ho práve teraz nadobro stratila. Bola by som naivná, ak by som si myslela, žeby mi Harry Styles dal nejaký čas a počkal by na mňa. Možno má Harry pravdu, možno som iná. Možno som bola ako prvá, ktorá ho odmietla a nehodila sa mu hneď okolo krku.

"Dobre," pery sa mi jemne pootvorili od prekvapenia, "máš času, koľko chceš." odvrátila som od neho pohľad a tvár sklopila k zemi. Chcela som sa štipnúť do ruky a uistiť sa, že to je skutočnosť a že si to len ja nejako naivne nepredstavujem. Nebola som schopná zo seba vydať ani len jednu jedinú hlásku a reagovať na to. Nastalo medzi nami úplne ticho, ktoré po chvíli prerušil tón pesničky, ktorý oznamoval prichádzajúci hovor na mojom mobile. Nechala som ho nejaký čas vyzváňať a len nehybne stále na mieste. Až keď Harry potichu vyslovil moje meno, učinila som sa k pohybu, aby som išla vziať mobil z kabelky. Usadila som sa na posteľ, keď som zodvihla hovor od Kate a mobil si priložila k uchu.

"Janey! Prepadla sa pod tebou zem alebo čo? Kde sa, prosím ťa, túlaš? Nevedela si mi zavolať? Si vôbec teraz doma?" moja hlava len ťažko zaznamenávala každé jej slovo, ktoré vypustila z úst neuveriteľnou rýchlosťou, ako keby snáď bola v nejakej súťaži, kto najrýchlejšie hovorí, "Mohli by sme sa stretnúť, čo ty na to?" druhou rukou som sa chytila za hlavu a slabo si povzdychla.

"Ahoj, Kate. Trocha priveľa otázok, nemyslíš?" konečne som sa dostala pri nej k slovu i ja, "A áno, som doma." zamrmlala som, keď moje oči spočinuli na Harryho.

"Môžem k tebe prísť? Spravili by sme si babský večer." nadšene sa spýtala. I napriek tomu, že som bola úplne unavená a najradšej by som si už ľahla do postele a spala, nechcela som ju odmietnuť a preto som súhlasila.

"Dobre. Môžeš prísť." všimla som si, ako Harry spýtavo nadvihol obočie a prižmuril očami. Zrejme nečakal, že našu konverzáciu niekto naruší. Ak mám byť úprimná, bola som za to rada. Potrebovala som si všetko v hlave usporiadať. A tiež sa aspoň niekomu vyrozprávať.

"Dobre, tak o necelú polhodinu som u teba. Teším sa na teba, maj sa zatiaľ." nestihla som jej už nič iné povedať, pretože zložila. S povzdychnutím som mobil hodila na posteľ a pohľad znova upriamila na Harryho.

"Príde kamarátka. O pol hodinu." povedala som potichu, keď on sklopil hlavu a povzdychol si.

"Myslím, že by som mal ísť." zdvihol tvár a venoval mi malý úsmev, ktorý vôbec nebol presvedčivý. Len som jemne kývla hlavou a postavila sa na nohy z postele. V tichosti sme vyšli z izby, zišli dolu schodmi a pristáli na chodbe, kde sa Harry začal obúvať.

"Chcela si čas, Jane, máš ho mať." potichu povedal, keď sa obul. Postávala som oproti neho so založenými rukami a očami skenovala jeho telo. "Môžem sa ti ozvať?" na tvári sa mi mihol drobný úsmev, keď som prikývla hlavou. Harry ku mne podišiel a hneď ma vtiahol do svojho objatia. "Napíšem ti." zašepkal do mojich vlasov, na ktorých zanechal malý bozk a odtiahol sa. Prešla som k dverám, ktoré som mu otvorila a Harry vyšiel von na čerstvý vzduch. Oprela som sa hlavou o zárubňu a sledovala, ako pomalými krokmi podišiel k svojmu čiernemu autu. Nečakane sa ešte otočil, pri tom si ruky schoval do predných vačkov nohavíc a pousmial sa na mňa.

"Môžeš si byť istá, že sa ti ozvem, Jane," zakričal na mňa, pri čom sa na jeho tvári roztiahol úsmev, "a počkám," dodal a mne sa kútiky úst samovoľne dvihli dohora.