If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 5

Niekedy sa dozvedáme veci, ktoré sme si neželali počuť. Skutočnosť nás prekvapí, šokuje a sklame, pretože zistená pravda bolí. Najhoršie však je, keď sa človek dozvedá nepríjemnú pravdu o niekom, na kom mu začínalo záležať a pomaly, ale nechcene si ho začínal pripúšťať bližšie k telu.

So slúchatkami v ušiach, z ktorých mi hrala obľúbená pesnička, som sa unášala rýchlymi krokmi po dlhej školskej chodbe, ktorá by bola určite hlučná z prekrývajúcich sa množstvom hlasov. Vytiahla som mobil z vačku od kabátu a prstom blúdila po obrazovke s cieľom vybrať nasledujúcu pesničku. Počas hľadania mi zapípala smska, ktorú som hneď roztvorila.

 Správa od: Mama

Jane, dnes o piatej u Anne pečieme, nerob si program.

Neveriacky som hľadela na obrazovku mobilu a smsku si prečítala pre istotu ešte raz, či dobre vidím. Chystala som sa odpísať krátku smsku, keď ma vyrušila ďalšia.

Nová správa od: Mama

Možno bude doma aj Harry. ;)

Je toto len nejaký sen? Nemohla som uveriť vlastným očiam. Naozaj mi práve poslala moja mama smsku zmieňujúc sa o Harrym so žmurkajúcim smajlíkom? Rozhodla som sa jej smsky odignorovať a s hlasným povzdychnutím som vrátila mobil naspäť do vačku. Nemôžem si pokaziť moju skvelú náladu, ktorú som v skorých ránach nemávala často. Veselá a rytmická pesnička vo mne vyvolávala pocit radosti, s ktorou by som sa rada podelila s ľuďmi naokolo, u ktorých prevládali nešťastné výrazy v tvárach. Najradšej by som rýchlosťou lusknutím prsta túto preplnenú školskú chodbu premenila pomocou čarovného prútika, s ktorým by som vyslovila tajomné zaklínadlo na obrovský tanečný parket s bezstarostnými ľuďmi vlniacich sa do rytmu energickej hudby.

Do krutej reality som sa vrátila, keď som pristála pred bielymi dverami vedúcimi do triedy. S nechuťou som zložila slúchatká z uší a vložila ich spolu s mobilom do prázdneho vačku od kabátu. Malou rukou som zatlačila kovovú kľučku a roztvorila dvere v ten istý moment, ako sa rozozvučal celou školou nepríjemný zvuk zvonenia. Opäť som patrila medzi posledných dochádzajúcich. Zrakom som poblúdila po preplnenej triede, predtým ako som sa začala predierať k lavici, z ktorej na mňa už kývala moja najlepšia kamarátka, večne optimisticky naladená, Kate.

"Zase si si dala načas?" Zachichotala sa Kate s tým, ako ma vtiahla do krátkeho objatia na privítanie. Lenivo sa mi zošuchla taška z ramena, ktorú som nepatrne hodila pri lavicu a usadila sa na nepohodlnú stoličku vedľa usmievajúcej sa Kate.

"Aj tebe dobré ráno." Prekrútila som očami dohora a hlavu si unavene podoprela rukou. "Dnes sa mi maximálne nechcelo vstávať." Hlasno som si povzdychla a hlavu natočila nabok, aby som mala lepší výhľad na ňu.

"Je predsa piatok, Janey. Vieš, čo to znamená?" natešene zvolala na celú triedu. "Párty!" sama si odpovedala na otázku a šťastne na mňa pozerala jej čokoládovo-hnedými očami. Nepochopila som jej nadšenie z nejakej party, ktoré sme navštevovali maximálne dvakrát za mesiac. Zvyčajne sme piatky trávili v nejakej kaviarni, u seba doma či pri bowlingu. Čierne vlasy si prehodila cez jedno rameno čakajúc na moju reakciu.

"Dúfam, že to stihnem." Oči sa jej rozšírili prekvapením, predtým ako ich prižmúrila a napäto čakala na vysvetlenie. "Moja mama mi už naplánovala program," vysvetlila som potichu.

"Aký program?! Ako ti môže odobrať piatok?" nechápajúc krútila hlavou. Zahryzla som si do spodnej pery a musela súhlasiť s Kate, že to znelo neuveriteľne, že mám na piatok naplánovaný nejaký program mojou mamou.