If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 27

Ucítila som jemný dotyk na mojom ramene a následne už len silné myknutie. Nespokojne som zamrmlala niečo popod nos, zľahka sa pomrvila na posteli, snažiac sa opäť pokojne upadnúť do ríše snov a vonkoncom som nechcela byť niekým budená. Odrazu na moju tvár pristála studená voda. Ihneď som sa dokonalo prebrala zo spánku, usadila sa na posteľ, pri čom som si utierala rukami tvár.

"Kate!" vykríkla som jej meno, žmurkla som párkrát očami a upriamila na ňu môj naštvaný pohľad, "Ty nie si normálna!" nahlas som zastonala, keď sa mi do uší dostal jej smiech. Opäť som sa hodila do mäkkých vankúšov a zatvorila oči. Najradšej by som znova zaspala a celý deň ostala v mojej posteli. I keď som zopár hodín už spala, stále som bola neuveriteľne unavená.

"Ale keď teba sa vôbec nedalo zobudiť! Musela som to urobiť," hovorila pomedzi smiechu.

"Ja som už bola hore, to tvoje slabé mykanie ma prebralo." zamrmlala som, keď som sa prevalila na brucho.

"Tak to už nie je môj problém, mala si otvoriť oči," opäť sa zasmiala na celú izbu, "a pre tvoju informáciu, je už viac ako sedem hodín a čoskoro sa nám začína škola. Je pondelok, zlatko." moje oči sa hneď otvorili a behom ďalšej sekundy som už stála hore na nohách, mieriac si to do kúpeľne.

***

V tejto chvíli sa mi zdalo chodenie ako najťažšia vec. Ledva som sa udržala na nohách a prinútila seba samú v chôdzi. Bola som ešte viac unavená ako včera. S Kate sme si pozreli rovno dva filmy, pri čom sme jedli popcorn a rozprávali sa. Do spánku som nakoniec upadla po jednej hodine. Hneď mi bolo jasné, že si pôjdem pospať, keď sa vrátim domov zo školy a vykašlem sa na všetko učenie, ktoré by mi i tak nešlo vôbec do hlavy vďaka mojej únave. Mala som pocit, ako keby som bola po nejakej žúrke, na ktorej som to prehnala s alkoholom.

"Naozaj ťa nemám odprevadiť domov, Janey?" opýtala sa ma Kate, keď sme postáli pred jej domom. Zastrčila som si za ucho pramienok vlasu, ktorý mi vypadol z copu. Pokrútila som hlavou, keď som sa na ňu usmiala. "Prepáč mi to ranné obliatie vodou, ale ber to pozitívne, budeš zdravá." vycedila na mňa rad svojich bielych zubov a jemne ma šťuchla do ramena, na čo som sa zasmiala.

"V pohode, Kate. Ďakujem ti za včerajšok." rozosmiala som sa, keď sa mi hodila okolo krku a pevne ma objala.

"Jane," prekvapilo ma, keď jej hlas bol odrazu vážny, "mala by si sa Harrymu ozvať." odtiahla som sa od nej a v tichosti ju prepaľovala mojím pohľadom. Kate nadvihla obočie, čím mi chcela naznačiť, aby som niečo povedala, ale ja som sa rozhodla mlčať. "Proste si myslím, že by ste to mali vyskúšať. Ja ťa chápem, že sa nechceš popáliť a ja viem, čo som ti hovorila, ale preboha, Janey, ty si do neho až po uši," zahryzla som si do pery a ruky si založila na hrudi, "vyskúšaj to. Za pokus nič nedáš. Život je príliš krátky na to, aby sme sa zaoberali a trápili každou maličkosťou. Zahoď za hlavu obavu, či je to správne, či on je ten správny a choď do toho." odvrátila som od nej môj pohľad a povzdychla si.

"Ja...budem o tom premýšľať." zamrmlala som po chvíli.

"Ale premýšľaj rýchlo," upriamila som na ňu svoj pohľad, keď na mňa s úsmevom žmurkla, "oddýchni si, ozvem sa ti." prikývla som hlavou, pri čom ona mi ešte zamávala rukou na pozdrav a vybrala sa do domu.

Zvrtla som sa na päte a vybrala sa cestou domov po úzkom chodníku v bohatej štvrti. Chodila som pomalými krokmi, inokedy by mi cesta trvala omnoho kratšie ako tentokrát.

"Jane?" ihneď sa mi rozbúšilo srdce o niečo rýchlejšie, keď som započula neznámy hlas z diaľky. Pridala som na rýchlosti, keďže som už počula blížiace sa kroky. "Janey." postála som na mieste, keď som si uvedomila, komu v skutočnosti hlas patrí. Otočila som sa za osobou, ktorá už bola takmer pri mne a vydýchla som si úľavou, že to nie je žiaden úchyl. "Ahoj." veselým hlasom ma pozdravil a obdaroval jeho milým úsmevom.