If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 2

"Harry, meškáš! Zase si si zabudol kľúče?" ozval sa do ticha hlas Anne, hneď po tom, ako otvorila dvere. "Celý si premočený. Poď dnu." odstúpila odo dverí a prenechala mu voľnú cestu.

"Tomu sa hovorí pekné privítanie." prehovoril chrapľavý hlas, z ktorého mi ihneď naskočili zimomriavky po celom tele. "Hej, zabudol som si kľúče aj dáždnik." s tými slovami do miestnosti vstúpil neznámy chalan menom Harry a mne sa pri pohľade na neho vyrazil dych. Bol vysoký, štíhly a tvár mu zdobili hnedé kučeravé vlasy, ktoré boli pripevnené čiernou šatkou. Nohy mu obopínali úzke čierne nohavice a mal obuté hnedé topánky. Rukou si začal rozopínať dlhý čierny kabát, ktorý položil na vešiak vedľa môjho, hneď na to, ako ho zo seba vyzliekol a ostal len v bielom priesvitnom tričku, z ktorého mu bolo vidno rôzne tetovania. Mal dokonalo vypracované ruky i hruď, z pohľadu na jeho telo by sa určite podlomili kolená každému dievčaťu a ja som nebola výnimkou. Bol krásny. Ráznym pohybom sa mi otočil chrbtom, mne sa naskytol pohľad na jeho perfektné pozadie, zohol sa a vyzul si svoje topánky. S ľahkosťou sa vyšvihol hore, otočil sa a v tom sa moje modré oči stretli s tými jeho žiarivo zelenými. S okamžitou rýchlosťou sa moje srdce rozbúšilo. Ešte nikdy som nevidela oči ako tie jeho, s ktorými uprene na mňa hľadel, vyzeralo to ako keby mi videl priamo do duše. Boli pre mňa fascinujúce, mala som pocit, že sa v nich každú chvíľu utopím.

"Kto to je?" stále hľadiac na mňa sa opýtal svojej mamy, poukazujúc na mňa na malú sekundu prstom. Moja mama sa presunula oproti nemu, v čom prerušila náš dlhý očný kontakt a nakrátko ho objala.

"Harry, rada ťa vidím." potichu mu povedala a s tým sa od neho odtiahla. On jej venoval malý úsmev a prikývol hlavou. Nemo som ich sledovala, ale moja myseľ sa nachádzala niekde úplne inde. Neprestala sa zaoberať Harryho tajomnými očami a pocitmi, ktoré vo mne vyvolával.

"Aj ja vás, Lucy." neisto som prešliapla z jednej nohy na druhú a pohľadom skĺzla na zem.

"Harry, toto je moja dcéra Jane. Jane, toto je Harry, syn Anne." pozrela som na moju mamu, ktorá na mňa rukou poukázala a stále sa usmievala. Zhlboka som sa nadýchla, vydýchla a snažila sa utíšiť môj tlkot splašeného srdca. Harry sa začal pomalými krokmi ku mne približovať a k schodom, kde som celý čas stála od jeho príchodu. Keď už stál dostatočne blízko mňa, vystrel predo mňa ruku a pri tom si ma premeral iskrivými očami od hora dole. Na tvári sa mu objavil arogantný široký úsmev, ktorý tiež odhalil hlboké jamky v jeho lícach.

"Ahoj, som Harry. Teší ma." keď si ma konečne celú prehliadol, jeho oči uprel znova do mojich. Pootvorila som ústa v snahe prehovoriť, no nevyšla zo mňa ani jedna hláska. Odvrátila som hlavu nabok, prehlta hrču, ktorá sa mi nahromadila v hrdle a zhlboka sa nadýchla.

"Jane," roztrasene som vydýchla, keď som opäť na neho uprela ohromený pohľad, "aj mňa teší." rozrušene som vložila moju malú dlaň do jeho veľkej a jemne mi ňou potriasol. Pri tom malom kontakte s jeho pokožkou, s jeho príjemne hrejivou rukou, ktorá bola teplá i tak, že ešte pred malou chvílou bol vonku v daždi, vo mne vyvolal zvláštny pocit a moje srdce sa opäť rozbúšilo viac ako bolo potrebné. Stále držiac moju ruku, si prešiel špičkou jazyka po spodnej pere, prižmúril na malú chvíľu oči a v tom pustil moju studenú ruku, ktorá sa automaticky zvesila pozdĺž tela.

"Obaja sa musíte ísť prezliecť z toho mokrého oblečenia, inak prechladnete." prerušil nás hlas jeho mamy, no ani jeden z nás sme jej nevenovali žiaden pohľad, hľadeli sme jeden na druhého. "Harry, Jane, poďte hore." opäť prehovorila a až v tom sme sa na ňu obaja pozreli. "Uvarím vám čaj alebo horúcu čokoládu?" striedavo na nás hľadela s úsmevom.

"Čaj by bol perfektný, ďakujem." neváhala som ani sekundu nad výberom. I keď horúcu čokoládu som milovala, mala som obrovskú chuť si dať teplý čaj v tomto upršanom počasí. Pamätám si na staré dobré časy, ako sme si s mamou varievali horúcu čokoládu a popíjali ju v neskorých hodinách v obývačke pri pozeraní filmov.

"Aj ja si dám čaj." Harry tiež pohotovo odpovedal a pri tom sme sa už presúvali hore po schodoch na poschodie. Ako prvá išla Anne, ja som išla za ňou a nakoniec po mne Harry.

"Dobre, hneď vám ho idem pripraviť. Harry, prosím ťa, zaviedol by si Jane do Gemminej izby a ukázal jej niečo na prezlečenie?" dostavili sme sa na poschodie, Anne sa presunula oproti mne a Harry stál za mnou. "Výborne, tak ja vám idem spraviť čaj." zrejme jej Harry na to prikývol hlavou a ona nás medzitým už opúšťala mieriac dolu schodmi.

"Takže. Izba Gemmy je naproti." v tom som zacítila horúci dych na temene mojej hlavy a do nosa mi udrela jeho príjemná omamná vôňa. Nasucho som prehltla a čakala, kým sa vyberie k hnedým dverám. "Poď, niečo ti vyberieme." na môj chrbát jemne položil ruku a viedol ma k dverám, ktoré jedným pohybom otvoril a nechal ma vojsť ako prvú. Izba bola veľká, odosť väčšia ako moja. Steny boli namaľované na bledú fialovú farbu, v strede izby bola umiestnená manželská posteľ s fialovými návlečkami a množstvom vankúšov. Na podlahe sa rozprestieral nemalý mäkký čierno-fialový koberec, na ktorý som si stúpla a očami prechádzala po bledom nábytku, ku ktorému som viac podišla a začala si prezerať fotky. Na jednej z nich bola Anne spolu s Harrym aj Gemmou a na tvárach mali obrovské šťastné úsmevy. Musela som sa pri tej fotke pousmiať, bola to krásna rodinná fotografia.

"Krásna fotka." moje myšlienky som vyslovila i nahlas a otočila sa za Harrym, ktorý stál tesne za mnou. Takmer som do neho narazila, čelila som jeho hrudi, nadvihla som hlavu vyššie, aby som mu mohla nazrieť do tváre. Venoval mi kratší úsmev, ale i tak bol dych vyrážajúci. Ustúpil o krok vzad a nastala medzi nami veľká vzdialenosť. Harry sa presunul k jednej zo skríň a otvoril ju. Pozrel na mňa a naznačil mi, aby som išla za ním. "Vystačia mi nejaké nohavice, tričko mám suché."

"A sveter." opieral sa ramenom o vedľajšiu skriňu a ruky mal schované vo vačkoch nohavíc. "Musí ti byť zima," podišiel ku mne a jednou rukou mi jemne prešiel po ruke. "máš husiu kožu na tele." mal pravdu. Mal perfektnú pravdu vo všetkom, čo práve vyslovil z jeho perfektne plných pier. Vrátil sa do pôvodnej pózy a ja som sa otriasla. Spôsoboval mi podivne zvláštne pocity. Priblížila som sa ešte viac k skrini a nazrela do nej. Množstvo šiat, ťažko sa mi vyberá z toľkého oblečenia. Rukou som zablúdila po kôpke nohavíc a rozhodla som sa pre obyčajné zateplené čierne legíny, ktoré boli hneď navrchu.

"Pravda." šepla som potichu, že to mohol sotva počuť, ale stavím sa, že on to určite započul. Chytila som do ruky červený teplý sveter a otočila sa na Harryho. "Myslím, že už som si vybrala, ďakujem vám." pomaly prikývol hlavou. Čakala som, kedy odíde z izby, aby som sa mohla prezliecť. Presunul sa bez slova ku dverám a ja som ho neisto nasledovala s oblečením v ruke. Zavrel dvere a otočil sa za mnou. Zelené oči nikdy neopúšťali moje. Urobil niečo nečakané. Schytil ma za zápästie a ráznym pohybom ma pritlačil na studené dvere. Z mojich úst sa vydral slabý ston. Jeho dlane položil na dvere nad mojou hlavou, srdce mi búšilo ako splašené a dych sa mi zasekol niekde hlboko v krku. Ľavou rukou ma jemne pohladil po líci, palcom poputoval po mojej spodnej pere a naklonil sa bližšie tvárou k tej mojej. Nemohla som odvrátiť zrak od jeho očí. Oči, ktoré boli tak hlboké, tmavé ako noc, ale i tak v nich žiarilo teplo s iskrami svetla, ktoré udržiavali oči od chladu.

"Jane." sklonil sa k môjmu uchu, skúsol ušný lalôčik pred tým, než doň šepol chrapľavým tichým hlasom. "Si tak krásna." viečka očí som pevne stiskla k sebe a na malú sekundu prestala dýchať. "Tak nevinná." rukou mi prechádzal nežne po ruke a perami prešiel po mojom krku, kde zanechal malý bozk.

"Harry, prosím," voľnú trasľavú ruku som priložila na jeho pevnú hruď. "prestaň." rukou mi odhrnul neposedné vlasy z tváre, pred tým ako som na nej zacítila horúci dych. Vlepil mi krátky bozk na čelo a odtiahol sa odo mňa.

"Fén nájdeš v kúpeľni. Môžeš sa prezliecť, nechám ťa tu." zostala som nalepená na dverách, neschopná pohnúť sa. Ruku načiahol na kľučku a na jeho tvári sa zjavil drzý úškrn. "Môžem?" spracovala som jeho slovo v hlave s rozprúdenými myšlienkami a roztrasenými kolenami odstúpila odo dverí. Započula som už len ako sa zasmial a zavrel za sebou dvere.