B.R.O.N.X by swaggiebiebsie Slovak translate POZASTAVENE

21. Making amends

BROOKLYN

"Kyselina deoxyribonukleová (DNA) je nukleová kyselina, obsahujúca genetické inštrukcie používané vo vývoji a fungovaní všetkých známych živých organizmov."

tie slovné spojenia som si v hlave opakovala stále dookola a nútila mozog si ich zapamätať. Keď sa ta však nestalo, vzdychla som, zaborila si tvár do dlaní a frustrovane sa ťahala za vlasy. Nakoneniec som sa hodila na knihu biológie. Telefón mi na stole zavibroval, zdvihla som hlavu a pozrela sa na displey. Svietila mi tam správa od Kelsey na iMessengeri.

Kelsey: Toto je mučenie. -.-

Brooklyn: Vravíš stále to site už posledné 2 hodiny. 

Kelsey: Ale je to pravda.

Brooklyn: Ja viem. Myslím, že neprejdem.

Kelsey: HA. Ďalší vtip prosím.

Slabo som sa zasmiala. Nikdy som žiadny test v živote nedodrbala. NIKDY. A teraz, vďaka chaosu v mojej hlave budem musieť toto pravidlo porušiť. Rýchlo som odpísala a snažila sa znova sustrediť na látku v učebnici.

Brooklyn: Myslím to vážne. Už 10 minút čumím na tú istú poučku.

Kelsey: Je sobota večer a my šprtáme. Toto. Je. Smutné.

Zasmiala som sa. Stráviť sobotu večer bolo naozaj to najmenej čo ma teraz trápilo. Problém je v tom, že ma v pondelok čaká naozaj dôležitý test z biológie a neovládam z učiva ani polovicu. A tu sú dôvody prečo:

1.     Spala som maximálne 3 hodiny. Došla som domov neskoro v noci a vtedy bolo pre mňa takmer nemožné zatvoriť oči.

2.     Z toľkého plaču ma bolia oči, čo je dôvodom prečo sem-tam cez deň zaspím na stole.

3.     A teraz najdôležitejší dôvod: Justin.

On bol môj najväčší problém teraz. Nemohla som sa sústrediť. Pri čítaní o chromozómoch som myslela na jeho chromozómy a na to aké musia byť dokonalé keď je každý jeden pohybuje  osobitne. Časť mňa dúfala v to, že mi zavolá a ospravedlní sa za to čo urobil a povedal, ale nič sa nestalo. Ani potom môj mozog nemohol pracovať normálne. Bolelo ma to a nechcela som ho vidieť (teda nahovárala som si to) ale on sa ma nesnažil kontaktovať a mňa to donútilo premýšľať či myslel vážne to čo povedal.

„Kedy to pochopíš Brooklyn? Nie som pre teba dobrý, môj život nie je stvorený pre teba, nemala si sa vracať. Mala si báť a újsť hneď v tú sekundu ako si ma stretla.“

Premýšľala som nad minulosťou. Povedal, že by som sa ho mala báť a ak mám pravdu povedať včera som sa ho naozaj trocha bála. Viem, že by mi fyzicky neublížil ale jeho slová ma boleli. Už to je niekoľko mesiacov od vtedy čo sme sa stretli a keď som sa konečne prinútila priznať si, že sa mi páči tak ma od seba odstrčí.

„Brooklyn!“ Kričala na mňa mama odniekiaľ. Zdvihla som hlavu. Znova som snívala s otvorenými očami. Kelsey som rýchlo odpísala, zamkla telefón a vopchala si ho do vrecka mojích domácich hello Kitty šortiek.

Vyšla som z izby a nasledovala jej hlas. Našla som ju sedieť v obývačke pri stola nad kopou paparierov s okuliarami na nose. „volala si ma?“

„áno. chcela som ti ukázať mužskú kolekciu.“ Niekoľko papierov zložila do jedného zakladača. „už som ju dokončila.“ Divo sa na mňa usmiala a podala mi zakladač a ďalšie výkresy.

Sadla som si vedľa nej a niekoľko minút si ich prezerala.

„milujem ich.“ Povedala som a vratila jej ich. V skutočnosti som sa veľmi o mužskú módu nezaujímala, a tieto rozhodne neboli v mojom štýle ale boli fajné a stavím sa, že sa budú predávať ako koláčiky v starbuckse. Usmiala sa od uchu k uchu ale neskôr to celé opadlo.