Princezná v otroctve

3. časť

Zobudila sa na strašný hluk. Počula, ako služobníctvo pobehuje po chodbe, vráža do komnát a snaží sa všetkých zobudiť. Nechápala, čo sa deje a prečo nikto neprišiel nezobudiť aj ju. Vstala a obliekla si prvé jednoduché šaty, ktoré videla. Princezná predsa nemôže vyjsť von v nočnej košeli. Ani nevedela prečo, zobrala si svoj denník a strčila ho do vrecka, ktoré mala prišité z vnútra šiat.

Vyšla zo svojej izby a uvidela obrovský zmätok. Všetci pobehovali a kričali ako o život. Medzi pobehujúcimi ľuďmi zbadala Máriu. Okamžite sa za ňou rozbehla. ,,Čo sa tu deje?" spýtala sa. ,,Ferdinand ti to nepovedal?" Jana pokrútila hlavou. ,,Mal ťa zobudiť. Osmani zaútočili na hrad. Musíme okamžite odísť," povedala Mária. Jana pomaly vstrebávala význam Máriiných slov. ,,A Ľudovít?" Mária si zahryzla do pery. Jana dostala závrate. ,,Nie," zašepkala Jana. Mária ju objala. ,,Nevieme, čo s ním je. Vieme iba to, že sa nevrátil s ostatnými," povedala. ,,Musíme vypadnúť," zašepkala Jana.

Rozbehli sa po chodbe. Zbadali, ako oproti nim beží Ferdinand. ,,Tak tu ste! Hľadal som vás. Poďte so mnou." Viedol ich do trónnej sály. V trónnej sále bolo niekoľko plátnových obrazov, namaľovaných od najlepších maliarov v celom Uhorsku a Česku. Na jednom bola dokonca vyobrazená aj Jana. Daroval jej ho jej otec, bola na ňom ešte malé dievčatko a vôbec sa na seba nepodobala, pretože maliar ju nikdy nevidel. Dostal iba jej podrobný opis. Princeznú kvôli bezpečnosti nemohol nikto vidieť a aj ona mohla zo zámku vychádzať iba málokedy a aj to v prestrojení.

Práve ten obraz Ferdinand odhrnul. Za ním bol totiž tajný východ zo zámku. Nebol to jediný východ. Bol málo používaný, lebo bol obložený drevom a mohol by sa zapáliť. ,,Prečo nepôjdeme radšej tým vo vedľajšej izbe?" spýtala sa Jana. Ferdinand zmraštil čelo, akoby ho tá otázka hrozne otravovala. ,,Bežte dnu!" povedal.

Mária sa okamžite rozbehla do východu a ťahala za sebou aj Janu. Hneď ako vošli, Ferdinand za nimi zatiahol obraz. ,,Prečo nejde s nami?" spýtala sa Mária. Jana celou silou udrela do obrazu. Na lakti sa jej urobila krvavá rana. ,,Zatarasil dvere. Niečo tam dal. Asi skriňu," zašepkala. ,,Poď ďalej. Musíme odísť,"povedala Mária.

Bežali ďalej po chodbe, keď zrazu Mária zastavila a oprela sa o stenu. Ťažko sa jej dýchalo a potom začala kričať od bolesti. ,,Mária! Čo sa deje?" spýtala sa Jana. Mária prestala kričať a pomaly odfukovala. Po tvári jej stekali kvapky potu. ,,Je to v poriadku. Už je to preč." Na to začala znovu kričať. ,,Mária, toto nie je v poriadku. Niečo môže byť s dieťaťom," povedala Jana. ,,Ja... Tuším.." Mária sa zadrhávala. ,,Tuším mi práve odtiekla voda."

,,Chceš mi povedať že rodíš? Mária! Ty rodíš?" Mária vypleštila oči a snažila sa lapiť dych. ,,Ľahni si," povedala Jana. Snažila sa rozpamätať sa na všetko, čo vedela o pôrode a veľa toho teda nebolo. Lenže, keď si dieťa nevedelo vybrať lepší čas, bude to musieť vydržať.
Vedela, že pri pôrode by mala mať pri sebe horúcu vodu, lenže tú nikde teraz nezoženie. Odtrhla si väčší kus zo šiat, a dala ho Márii pod chrbát a nohy. ,,Pokrč nohy! A zhlboka dýchaj," povedala Jana.

Mária okamžite poslúchla. ,,A teraz potlač," povedala Jana. Mária znova zastonala. Prvých pár minút bolo ťažkých, Mária stále omdlievala a Jana sa bála, že ju stratí úplne. Ale v tom zbadala kúsok hlavičky. ,,Už vidím hlavičku," natešene zvolala. Mária akoby tými slovami dostala novú silu a o pár minút plných omdlievania a preberania, tlačenia a kriku Jana držala na rukách malé dieťa, s očami jej brata.

,,Je to chlapček," povedala Márii. Mária si vzdychla. ,,Musíme ho ochrániť. Pôjdu po ňom," povedala. ,,Treba ho do niečoho zabaliť." Jana si odtrhla ďalší kus šiat, až ich mala nad kolenami. Zabalila doň malého chlapčeka. Jeho plač utíchol. Chlapček otvoril očká a dovolil Jane ponoriť sa do modrej farby, ktorá ich obklopovala. Kráľovská modrá, pomyslela si Jana. Tento chlapček bude kráľ. Jana vedela, že je v nebezpečenstve a sľúbila si, že ho ochráni. Aj keby mala zaňho položiť svoj život.

,,Môžeš chodiť?" spýtala sa Márii. Mária sa pozviechala zo zeme a prikývla. Rozbehli sa po chodbe, ale po chvíli museli zastať, lebo Mária nevládala. Nakoniec sa vliekli pomalým tempom, až kým neuvideli svetlo, čiže východ. Dobehli až úplne von, kde ich čakalo veľké prekvapenie. Boli obkľúčené malou armádou osmanov. Boli až po krk ozbrojení, na hlavách mali turbany a ostrihaní boli nakrátko.

V rukách držali meče a smiali sa. Mária sa rozbehla späť, ale pre Janu už bolo neskoro. Chytili ju čiesi ruky a ťahali. Snažila sa chrániť malého chlapčeka celým svojím telom. Ale vytrhli jej ho z náručia a držali dole hlavou. Maličký plakal, detský plač sa ozýval všade naokolo. "Pustite ho! Je malý, nevinný. Okamžite ho pustite!"

Jana si išla vykričať hrdlo. Chrlila všetky nadávky, aké poznala, prosila, vyhrážala sa, len aby ho nechali. Bolo samozrejmé, že Osmani nerozumeli, čo hovorí, ale dúfala, že to pochopia. Oni sa však stále iba smiali. Jana zbadala Máriu, ako beží naspäť ku nim. ,,Bež preč!" zakričala na ňu. Mária zastala, ale neotočila sa. Jana obrátila zrak na Osmana, ktorý držal chlapčeka. Zbadala, že v ruke drží šabľu. ,,Nie!" zvrieskla.

Ale už bolo neskoro. Šabľa rozdelila telo chlapčeka na dve polovice. Janu ofŕkali kvapky krvi. Plač dieťatka utíchol, za to ho nahradil zúrivý krik Jany. Osmani sa neprestali smiať. Jana pozrela smerom, kde predtým zbadala Máriu. Sedela uplakaná, nevedela sa ani postaviť. ,,Bež! Mária! Zachráň sa," kričala to úplne opačným smerom, aby ju Osmani nezbadali, ale kútikom oka zbadala, že Mária naozaj utekala preč. Jana už nevládala plakať. Nohy sa jej podlamovali, chcela zomrieť. Neochránila ho. Neprežil ani prvých desať minút svojho života. Mala umrieť ona a chlapček mal žiť. Kričala, ako len mohla. Po chvíli zacítila hroznú bolesť na hlave, a pohltila ju tma.

Fú tretia časť je tu. Som z nej ešte stále dosť vyklepaná, takže ani neviem čo mám napísať 😑. Dúfam, že sa vám páčila a že budete čítať aj ďalšie časti. A znovu vás prosím o komenty pre inšpiráciu, aby som mala vôbec potom čo pridávať. Píšte, čo sa vám na tom príbehu páči a čo nie. Na obrázku máte Janu s chlapčekom 💜😢.