Princezná v otroctve

11. časť

"Lulwa, počuješ ma? Si úplne v inom svete, dievča," povedala Hürrem a prebehla Jane rukou pred očami, čím ju trochu vytrhla zo zamyslenia. "Čo? Čo si vravela?" zmetene zažmurkala Jana. Hürrem sa zasmiala. "Vyzeráš tak roztomilo, keď nevieš, o čom je reč. Vravela som, že k Máhidevrán má prísť dnes lekár. Musíme ako prvé zistiť, či je naozaj tehotná. Musíme ju ísť sledovať. Pre Alaha, len nech nie je tehotná, prosím, prosím. Vieš akú by mala nad nami všetkými potom moc? Mohla by nám všetkým rozkazovať. Bola by najmocnejšou ženou v háreme..."

Janina myseľ sa opäť zatúlala niekde ďaleko. Uvažovala, že pôjde za Lucasom a zistí, čo sa vlastne stalo. Lenže, nebolo by to dotieravé? Neodišiel preto, lebo bol vykolajený z toho, ako sa mu hodila okolo krku? Nie je ňou už otrávený? Čo má spraviť, aby to zistila?

V hlave jej blúdilo množstvo otázok a vôbec nereagovala na to, čo vravela Hürrem. "No tak Lulwa! Preber sa konečne! Na čo, došľaka, vkuse myslíš?" Jana na ňu upriamila pohľad. Hürremine tmavomodré oči ju prepaľovali pohľadom. Spomenula si na deň, keď ju prvýkrát stretla. Nevedela, čo si má o nej myslieť, nikto ju nemal rád. Bola ako oheň.

Od toho dňa sa však veľmi zmenila. V očiach, v ktorých sa predtým zračili nadutosť a odmeranosť sa teraz odrážali úprimné starosti o Janu. Hürrem dobre vedela, že sa jej najlepšia priateľka trápi. "Znovu myslíš na Mustafu? Vykašli sa naňho. On nevie, o čo prišiel," povedala povzbudivo, ale Jane sa z toho iba viac chcelo plakať. Skryla si tvár do dlaní. "Muži sú veľmi zložití," zamrmlala.

Hürrem ju pohladila po ramene. "Mne o tom hovor," vzdychla. Jana zdvihla hlavu zo svojich dlaní a venovala Hürrem srdečný úsmev. Vďačne jej stisla ruku. "Si úžasná priateľka," povedala jej. Hürrem si prehrabla vlasy. "Jasné, že som," povedala naoko namyslene a Jana ju so smiechom štuchla do boku. "Ani ty nie si na zahodenie. Hlavne vtedy, keď ma počúvaš," povedala jej Hürrem. "Dobre, daj mi ešte jednu šancu a sľubujem, že už ťa budem počúvať," povedala Jana. Hürrem si nahlas odfrkla. "No to som zvedavá." Ale aj tak sa znovu pustila do reči:

"K Máhidevrán má dnes prísť lekár, aby potvrdil, že je tehotná." Jana si matne spomínala, že niečo o tom jej už Hürrem rozprávala aj dávnejšie. Máhidevrán už mala so sultánom syna, jeho jediného, zatiaľ. A keby mala s ním ďalšie dieťa... Nebolo pochýb, že by sa stala snáď paňou celého zámku.

"Musíme ako prvé zistiť, či je to pravda. Ak to bude pravda, už pre nás nebude záchrany. Máhidevrán si tu bude vládnuť, z jej detí budú malí princovia. Kto vie, či nás hneď všetky nepozabíja. Je hrozne žiarlivá..." Hürrem si plesla dlaňou po čele. "Nemôže to byť pravda," upokojovala sa. "Práveže môže a zrejme aj je. Prečo by vravela, že je tehotná, ak by nebola? Však by ju potrestali. Poslali do vyhnanstva, možno zabili alebo by jej zobrali Mustafu. A, aj keď ju veľmi nepoznám, viem, že všetko čo robí, robí pre svojho syna. Neriskovala by to. Určite je tehotná," povedala Jana.

Hürrem na ňu zúfalo pozrela. "Trochu podpory, prosím!" zahlásila. Jana sa zasmiala a potom ťažko vzdychla. Nevedela, ako by jej mohla pomôcť, ale určite nie tým, že by jej dávala falošnú nádej. "A čo chceme spraviť s tou informáciou? Či už bude tehotná alebo nie, nebudeme s tým môcť nič urobiť," povedala Jana. Hürrem sa postavila a schytila flašku vína, ktorú jej pred chvíľou doniesol jej pätolízač Sumbül. "Aspoň budeme vedieť, či sa opijeme z radosti alebo zo smútku," povedala. Jana pokrútila hlavou. "Možno Máhidevrán nie je taká, ako o nej hovoríš. Možno je milá," zamrmlala. Hürrem vypľula víno, ktoré práve pila. "Zošalela si? Je to monštrum. Keď som bola so sultánom prvýkrát, sklom mi dorezala tvár," povedala Hürrem a prstom si prešla po malej jazve, ktorá jej zostala na spánku. "Mala som šťastie, že sa zo mňa nestala mrzáčka."