Princezná v otroctve

8. časť

10.9. 1526

Môj najdrahší denník,

Už nevládzem. Nechcem tu žiť. Párkrát som rozmýšľala nad samovraždou. Ale ja sa nezabijem, kým nezabijem sultána. Musí zomrieť. Je to moja pomsta. Viem, vždy ma učili, že pomsta nie je dobrá. Ale v tomto svete už neviem, čo je dobré.

Dnes som sa prvý raz po našom príchode rozprávala s Lucasom. To, čo sa medzi nami stalo nikdy nepochopím. Keby tam s nami nebola Hürrem, asi by som mu podľahla úplne. Možno to aj chcel. Možno sa cíti rovnako, ako ja. Ale ja si nechcem dávať nádeje. Nechcem mať s ním nič spoločné, okrem vraždy sultána. Moje srdce mi síce hovorí niečo úplne iné, ale ja už nevládzem. Hoci jeho brat, ten krásavec je úplne niečo iné. Vadí mi, že vyzerajú rovnako. Keby som ich uvidela v jednom oblečení, nerozoznala by som ich. Chcela by som ho spoznať. Pretože viem, že on ku mne nie je ľahostajný. A moje srdce sa vždy rozbúcha, keď ho počujem. Hlas má sladký ako med. Milujem ten hlas. A je taký jemný. On je úžasný. Dúfam, že som Lucasovi povedala pravdu, keď som mu povedala, že by som si vybrala jeho brata. Hoci moje srdce kričí, že nie. Ibaže Lucasovho brata nepoznám. Viem iba to, že sa nemajú so svojim bratom v láske. V prítomnosti obidvoch sa cítim dobre. Otázka je: s ktorým lepšie?

A tiež, čo spraví sultán, pomyslela si Jana. Chcela to zapísať, ibaže sa ku nej do postele nasáčkovala Hürrem. "Počúvaj, počúvaj, počúvaj!" skríkla na celý hárem. Jana sa zasmiala a schovala denník pod vankúš. "Počúvam," povedala. "Sultán sa rozhodol, že na oslavu výhry nad Uhorskom usporiada veľkú parádu pre vojakov. A dievčatá z háremu ich budú obsluhovať," povedala Hürrem a žmurkla. "To ako vážne? Mám vyskakovať meter sedemdesiat len preto, že budem nosiť jedlo nejakým tučným osmanom?" zašepkala Jana. "Joj, tak za toto by ťa popravili," povedala Hürrem. "Nejde iba o obsluhovanie. Musíš im splniť každé želanie. Už chápeš?" Jana sa zamračila. "Akože..." "Je najvyšší čas, aby si niekomu padla do oka, vydala sa a mala šťastný život," povedala Hürrem. "Po boku tučného pána s desiatimi manželkami? Nie, ďakujem," odvrkla Jana. "Nebuď hlúpa," zvrieskla Hürrem. "Ja hlúpa? Mám sa s niekým vyspať len preto, aby si ma zobral a mal jedenásť manželiek? Nie. To radšej ostanem tu," povedala Jana.

"Ty... Si panna, mám pravdu?" spýtala sa Hürrem. "Čo má toto s tým spoločné?" nechápala Jana. "Správaš sa tak. Za nič na svete nedáš mužovi svoje telo. Takto sa panny správajú," povedala Hürrem. Jana ju prebodla pohľadom ale začervenala sa. "Mala by si sa s niekým vyspať, ešte pred parádou." Jana zalapala po dychu. "Spadla si na hlavu? Nebudem s nikým spať. Nechaj si sultána, aj všetkých veľkovezírov. Ja o nich nestojím," povedala Jana. "A mimochodom, myslím, že niečo také je zakázané. Vyzerá to, akoby si ma chcela dostať do problémov." "Dobre, prepáč. Ako chceš," povedala Hürrem. Jana ju vyhnala z postele a ľahla si spať.

Tie červené šaty, ktoré jej vybrali sa Jane vôbec nepáčili. Kam sa podela dôstojnosť? Výstrih bol dlhý až po pupok a šaty siahali ledva pod kolená. Rukávy boli krátke, ale aspoň mali dlhé volány. Vlasy musela mať rozpustené, čo jej nevadilo, pretože nimi mohla zakryť to, čo nezakryli šaty. Jediné, čo sa jej páčilo bol závoj. Bol červenej farby z nejakej presvitajúcej látky a zakrýval jej vlasy aj tvár. Ten materiál Jana nikdy predtým nevidela. Na hlave mala malý krúžok, pripomínal jej korunku, ktorú nosila doma. Ibaže bol ťažký a oveľa menej vyzdobený.

"Vyzeráš nádherne," povedala Hürrem. Mala na sebe to isté, ibaže vo fialovej. "Červená nie je nič pre mňa," povedala Jana. "Pristane ti. Si v tých šatách veľmi pekná." Jana sa usmiala. Hürrem vážne začala byť ku všetkým milá. Ľudia sa čudovali, čo je to s ňou. Dokonca už ku nej poslali aj lekára. "Čo vlastne budeme robiť?" spýtala sa Jana. "To uvidíš, až keď tam prídeš. Väčšinou tam iba sedíme a zvádzame mužov," povedala Hürrem. Jana pokrútila hlavou. To nikdy neurobí. Nebude zvádzať mužov. Nikdy. Radšej, nech naveky zostane pannou. Dvere sa otvorili. Pre dievčatá to bolo znamenie, že majú ísť dovnútra. Jana urobila jeden váhavý krôčik. A hneď na to ju niekto silno potiahol dovnútra. Už chcela toho niekoho zmlátiť, keď zistila, že ju ťahá Hürrem. "Nesmieš sa tak báť," povedala jej.