Princezná v otroctve

4. časť

Jana pocítila bolesť hlavy. Ako dlho bola mimo? Pomaly otvárala oči, uvidela kopytá. Domyslela si,že asi leží na koňovi. Ruky a nohy mala zviazané a driek pripevnený k chrbtu zvieraťa. Dotkla sa temena hlavy a na prstoch jej ostal kúsok krvi.

Pootočila hlavu a zbadala za sebou veľký zástup sluhov a iných ľudí, kráčajúcich za sebou priviazaný k druhému. Otroci, pomyslela si Jana. Niektorých ľudí poznala. Snažila sa očami nájsť Máriu alebo Annu, ale nezbadala ani jednu z nich. Uľavilo sa jej, zrejme sa zachránili. A ak nie, je stále lepšie zomrieť, ako byť otrokom Osmanov. Jane sa však toľké šťastie nenaskytlo.

Otočila hlavu na druhú stranu uvidela mnoho osmanských jazdcov na koňoch.Vpredu boli štyria muži, zrejme otroci, ktorý niesli niečo, čo sa podobalo na presúvaciu posteľ so závesmi. Závesy boli teraz vytiahnuté a zaviazané na vrchu.Pri zatáčke zbadala hlavu muža, ktorý sedel vo vnútri. Mal na hlave turban, veľkú bradu a krátke vlasy. Jeho turban však bol iný, ako u ostatných. Bol dlhý a previazaný zlatou stuhou. Ihneď ho spoznala, aj keď ho nikdy nevidela. Sultán Sulejman.

Jej najväčší nepriateľ, lebo dal zabiť chlapčeka. Pri spomienke naňho sa Jane naplnili oči slzami. Však ešte nemal ani meno. A Sulejman ho dal zabiť. Je krutý, najhorší človek pod slnkom. Netvor. Jana ho pomenovala všetkými nadávkami, aké poznala a ani si nevšimla, že ju niekto poťukal po chrbte.

,,Nezízaj tak na sultána," povedal jej tichý hlas. Otočila hlavu a zbadala mladého chlapca, asi v jej veku. Patril k Osmanom, spoznala to podľa turbanu. Ale to bol koniec jeho podoby k Osmanom. Mal svetlohnedé vlasy, ktoré mu siahali takmer po plecia a boli mierne kučeravé. Mal orieškové oči, ktoré skrývali husté mihalnice.

,,Ako to, že vieš rozprávať v mojej reči?" spýtala sa Jana. Chlapec sa zasmial a aj keď mal sladký smiech, Janu to podráždilo. ,,Ty si nepoznáš vlastných rodákov?" spýtal sa. Rodákov? Jana sa zamračila. Ako má vedieť, že je jej rodák z Uhorska, keď sa vláči s Osmanmi? ,,Dobre, prepáč. Som janičiar a pochádzam Uhorska. Čo ťa to prekvapuje? Je nás tu viac z Uhorska," povedal. ,,Čo je to janičiar?" spýtala sa. Chlapec vzdychol. ,,Odviedli ma ako chlapca, mal som pätnásť rokov. Mňa aj moje dvojča. A vycvičili ma za vojaka, chceli, aby som všetkých zabíjal bez milosti."

Je nás tu viac, tie slová vírili Jane v hlave. Žeby Osmani okupovali  Uhorsko za ich chrbtami? A odvádzali si otrokov? A vravel, že ho vycvičili, aby chladnokrvne zabíjal. Je s ním v bezpečí? Zrejme nie. Keď ho odviedli ako malého chlapca a vychovali ho, určite sa stal z neho Osman. Začala sa triasť a nechcela sa naňho pozerať. Ale, došľaka, on bol taký pekný. Hlas mal ako medík a aj keď bol jej nepriateľ, nedokázala od neho odtrhnúť pohľad.  Tak ju možno zabije, nevadí, aspoň bude s chlapčekom. A pred smrťou bude mať ten najdokonalejší výhľad.

Chlapec si všimol, že sa trasie. ,,Je ti zima?" spýtal sa a prehodil cez ňu jeho plášť. Janu to prekvapilo. Chcela sa mu poďakovať, ale dostala zo seba len jedinú otázku: ,,Prečo mi pomáhaš?" Chlapec sa na ňu zadíval a jeho pohľad nebol, ako keď sa pán pozerá na svojho otroka. ,,A čo mám s tebou robiť? Pešo by si nezašla, po chvíli by si odpadla," povedal a pohladil ju po temene hlavy. Aj keď ju to bolelo, chcela, aby ju pohladil znovu. Preboha, čo sa to s ňou deje? ,,Skôr som myslela... Prečo ma hneď nezabiješ, keď si Osman?"

V jeho očiach sa blysol hnev. ,,Tak už ma nikdy nenazývaj! Nie som Osman. Možno ma uniesli a snažili sa ma vychovať podľa seba, ale ja nikdy nebudem ten za koho ma chcú mať." Jana z neho zase dostala hrôzu. Tento chlapec bol stelesnením krásy, hrôzy a jemnosti v jednom. A svojím spôsobom ju to priťahovalo a odpudzovalo zároveň.

Chlapec pokrútil hlavou. ,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť. Len... S Osmanmi mám zlé spomienky. Keď ma uniesli... Vyvraždili moju celú rodinu. A teraz chcú, aby som to robil aj ja. Snažia sa mi nahovoriť, že je to vina ľudí z Uhorska, že museli vyvraždiť moju rodinu. A hrám sa na blbého a poslúcham ich, aby som prežil, ale zo všetkých síl sa snažím podnikať proti nim. Pretože za to, že mi vyvraždili rodinu nemôžu ľudia, ktorých mám zabiť, ale Osmani."