Fotografka

I

„Usmej saaa!" Zakričala som na postavu ženy, ktorá mi pózovala na neďalekej skale. Biele šaty z jemnej látky jej viali v jemnom skorojesennom vánku a kytica, ktorú s hrdosťou držala v rukách, ladila s jej vetrom vyštípanou tváričkou a namaľovanými perami.

„Je nádherná," s úžasom hlesol Erik, ktorý sa na svoju vyvolenú pozeral spoza môjho pleca. „Najkrajšia nevesta, akú som kedy videl." Musela som s ním súhlasiť, no keďže sme s Erikom veľmi dobrí priatelia, nemohla som odolať príležitosti na štipľavú poznámku.

„To len preto, že je tvoja" posmešne som naňho vyplazila jazyk a naďalej som sa sústredila na obrazovku fotoaparátu. „Natoč trošku hlavu smerom ku mne!" Zakričala som, aby ma počula a môj hlas sa mi v podobe ozveny vrátil späť. „Ruku trošku vyššie! Taaak, nádherná si!"

Ľudia vždy obdivovali, ako som v jednej jedinej fotke dokázala ukryť toľko života. Moje fotky boli plné farieb, krásy a pocitov. Života. Na jediný záblesk. To je hlavným dôvodom, prečo mám toľko zákazníkov a vlastne aj toľko peňazí.

Opatrne som stlačila vrchné tlačidlo a foťák cvakol v oslepujúcom svetle. Odtiahla som sa, aby som si pozrela výsledok a musím povedať, že som bola nadmieru spokojná. ‚Najkrajšia nevesta, akú som kedy videl.' Najkrajšia žena, akú som kedy videla. Oblé prsia jej zvýrazňoval srdcovitý strih snehobielych svadobných šiat, ktoré dokonale obopínali jej štíhly driek a od pása pokračovali oveľa jemnejšou a ľahšou látkou. Sukňa šiat bola na túto príležitosť až nezvyčajne letná, no na kráse jej povievajúca takmer úplne priesvitná látka len pridávala. Aj keď bola na vydaj podľa mnohých ešte primladá vedela som, že sa nezmýlila. Dobre si vybrala. Moja dobrá priateľka a môj kamoš od detstva. Bola to nielenže nádherná predstava dokonalého páru, ale pomaličky sa to stávalo realitou a to rovno pred našimi očami. Pomaličky sa nám plnia sny. Moje sny, Erikove sny a jej sny. Pomaličky, a potom sa odrazu skončia.

„Kristepane!! Ružička moja!" s panikou v hlase ma schmatol Erik a div že mi nič nezlomil. Bol to preňho šok, no pre mňa nie. Ja som na to už bola pripravená. Bola som pripravená na jeho búrlivú reakciu aj na prázdnotu, ktorá mi zakaždým zaliala srdce.

„Videla si to?! Moja ruža!" zúfalo sa rozbehol na kraj skaly tam, kde pred chvíľou pózovala jeho žena. No ona tam už nebola. Zanechala za sebou len jeden jediný lupeň ruže, ktorý jej vypadol z vlasov kým padala.

„Fotky nie sú tak dobré ako realita, lebo sa na nich nedajú zachytiť duše." Toto je veta, s ktorou sa veľmi často stretávam. A som tu, aby som dokázala opak.

*******

Kukuričky a Kukuričáci! Dočkali ste sa môjho návratu na Watt! ♥ Chýbali ste mi! Ďakujem za nádherné správy, ktoré som tu po mesiaci našla, ste úžasní! Dúfam, že sa táto kratučká knižka zapáči a Zmrzliňáčky nebojte sa, aj vo Vanilkovej Zmrzline budem pokračovať! :)

Som rada, že ste na tento príbeh natrafili a prajem príjemné čítanie ♥

                            Kukurička :*