Fotografka

VIII

A teraz čo? Bezradne som sa pozerala na rozobratý obsah obalu pred sebou a snažila som sa zistiť, akú funkciu zastávajú jednotlivé predmety. Jediné, čo som vedela naisto určiť boli kolíky a plášť. Po chvíľke trápenia som sa rozhodla prečítať si návod po čínsky. Síce som po čínsky nevedela ani len ceknúť, ale obrázky boli po slovensky.

Dobre, fajn... Ani tým som tak úplne nerozumela, ale rozhodla som sa postupovať podľa Erikovho stredoškolského životného motta. „Ak neskúsiš, nevieš." Síce to polroka na to trocha poupravil, no teraz to nie je podstatné. Rozhodla som sa pustiť sa do toho.

Dlhé blbosti do čudlíkov na plášti. Prečo som na to vlastne sama? Áno, vždy som si tú otázku kládla. Aspoň za posledné dva roky. Až teraz som pochopila, čo znamená „byť sama". Byť sama neznamená nemať si s kým zažúrovať v piatok večer. Byť sama znamená nemať sa na koho obrátiť, s kým sa poradiť. S nikým som sa nerozprávala. Nemohla som. Ale prečo?

Podarilo sa mi vyskladať niečo, čo sa na stan aspoň trocha podobalo, aj keď s odstupom dvoch krokov sa to dosť ťahalo doprava. Rozhodla som sa, že to vôbec nie je podstatné a tak som sa mrkla na ďalší krok v tom úžasnom návode.

Prvý kolík. Sťahovanie je obrovskou súčasťou môjho života. Patrí to k mojej práci, je to moja povinnosť. Keby som sa začala s ľuďmi rozprávať a získala by som si nejakých priateľov, aj tak by som ich musela po niekoľkých týždňoch opustiť, takže by sme sa nestihli vôbec spoznať. A takých ľudí ja vlastne nepotrebujem. Potrebujem niekoho, kto by mi rozumel a to sa po pár dňoch známosti nedá.

Druhý kolík. No keby sa to aj dalo, nemalo by to zmysel. Keby som spoznala niekoho takého, kto by ma mal naozaj rád a chcel by byť so mnou, sťahovanie by bolo veľmi ťažké. Možno by to priateľstvo bolo tak silné, že by som toho človeka nedokázala opustiť. A tým by som riskovala svoj život. Keby som sa nesťahovala, ľudia by prišli na to, čo robím a už by si ma neobjednávali. Nemala by som peniaze a bez peňazí sa v tejto dobe žiť nedá – aj keď si to niekedy nechceme priznať.

Tretí kolík. A ak by som chcela mať ozajstných priateľov, musela by som im všetko povedať. Tak sa to vraj robí. Zdôveriť sa so všetkými problémami a vypočuť si ich názor. No keby som ja niekomu o svojom poslaní povedala, stratila by som ich. Vysmiali by sa mi a mysleli by si, že mi haraší. Prestali by mi dôverovať a prestali by sa so mnou priateliť. A aj keby mi verili, určite by sa ma báli. A okrem toho by som stratila aj zákazníkov. Klebety sa šíria rýchlo.

Štvrtý kolík. Nie je dobré začať ľuďom dôverovať. Nikdy som im nedôverovala, tak prečo by som mala začať práve teraz? Ľuďom sa veriť nedá. Prečo to hovorím s takou istotou? Lebo to viem. A vie to každý, len si to väčšina nechce priznať.

Naposledy som verila sestre, ktorá mi sľúbila že mi nechá polovicu čokolády, no zjedla ju celú. Bolo to deň pred tým, ako som odišla. Ako som začala žiť. Alebo prestala... Ak ľudia nedokážu dodržať takéto drobné sľuby, ako sa im dá veriť vo väčších veciach? Ako im môžem zveriť svoj život, ak porušujú aj takéto drobnosti?

Ale Oliverovi som dnes verila. Áno, verila. A bola to chyba. Aj keď mi to nijako neublížilo vedela som, že sa to ako chyba ráta a musím na to čo najrýchlejšie zabudnúť. Pretože nemôžem súdiť ľudí podľa jedného Olivera. Je divný. Nie je ako ostatní... Je iný. Všimol si ma a zaujíma sa o mňa. Nie je normálny. Jemu som možno mohla veriť. Raz. Ale viackrát sa mi už riskovať neoplatí.

Piaty kolík. A práve preto bude lepšie, ak budem aj naďalej sama. Práve pre toto som teraz tu. Pretože ja sa nevzdávam. Nemôžem to vzdať – nie teraz. Nie po tom všetkom, čím som si prešla. Dokončím to, čím som bola poverená. Je to moja práca a nič ma nemôže zastaviť.

Ustúpila som, aby som sa mohla pozrieť na konečný výsledok. Síce bol celý stan tak trochu ešte stále naklonený do strany, no stačilo mi, že bol použiteľný. Bola som na seba hrdá. Môj prvý stan a postavila som ho sama. Celkom sama.

Stála som tam spotená, no s úsmevom na tvári, až kým nezafúkal jemný vietor. Môj výtvor sa zakolísal a po ďalšej vlne vánku sa zosypal. Keby som nebola sama, toto by sa určite nestalo.