Renegade [TW]

I. | I have to find him

>>> K A S S I D Y <<<

Kassidy ležala na zemi a zúfalo sa plazila k zábradliu. Všade okolo nej sa vznášal pach krvi, z každej strany sa ozývalo vrčanie a rev a odvšadial doznievali slabé výdychy a posledné údery srdca... Tí, ktorí prežili, už dávno utiekli. A tí, ktorí už nedokázali vstať, potichu zomierali. Iba jeden vlkolak ešte stál na nohách, iba jeden dokázal udržať svoje doráňané telo nad zemou.

Denielle...

,,Nie, nerob to, prosím..." zachrapčala a následne sa snažila zastaviť krv, ktorú zo seba po tých slovách vykašliavala. Neodradilo ju to od zúfalého úteku. Vypľula krv, ktorá jej zostala v ústach, a pomocou pazúrov sa škriabala vpred.

Videl to. Svojimi krvavo červenými očami zablúdil ku nej, premeral si ju, šialene po nej prechádzal pohľadom a nakoniec od zúrivosti zavyl na celú školu.

Vedela, že je koniec. Že ak to spraví, zomrie určite. Že ak sa teraz rozbehne, roztrhajú ho na kusy a ju hneď za ním. No rovnako vedela, že teraz ho už nikto a nič nezastaví. Už nikto ho od nej neodtrhne...

Jej ruka sa dotkla kovovej tyče nad schodiskom. S povzdychom sa vytiahla pomocou zábradlia na kolená a prudko zalapala po dychu. Pozrela na svoje roztrasené ruky a následne na krvavé škrabance ťahajúce sa po každej obnaženej časti jej tela. Siahla na krvavú škvrnu nad pravým bokom a sykla od bolesti. Rany boli príliš hlboké a k tomu ešte od Alfy. Toto v žiadnom prípade nemohla prežiť...

Pohľadom opäť vyhľadala Deniella.

Obkľúčili ho. Boli štyria na jedného a on tam stál dotrhaný ako kus mäsa a pozeral im odhodlane do očí. Bol ochotný vrhnúť sa na všetkých a do posledných síl znášať ich údery. A to len aby sa dostal ku nej...

Navzdory všetkému sa postavila. Potlačila bolesť z otvorených rán, potlačila tú moc, ktorá sa ju snažila udržať v ľudskej podobe. Rázom sa z jej nechtov stali pazúry, na perách jemne pociťovala špičky tesákov, ktoré túžobne chceli niekomu rozpárať hrdlo. Čokoládová farba sa v jej očiach rozpustila a prenechala priestor tej vražednej zlatej. Z posledných síl vyskočila na zábradlie a sadla si na päty. Odrazu sa v nej naskladalo toľko adrenalínu, že sa ani nedivila tomu hlbokému revu, ktorý sa z nej vydral na povrch. Prisahala by, že sa pod tými decibelmi roztriaslo zábradlie nielen pod ňou, ale asi na každom schodisku budovy. Každá živá bytosť to musela cítiť...

Nepriatelia sa na ňu zhrozene otočili a drvivými pohľadmi si ju premerali.

,,Byť tebou, tak to nerobím, Kassidy," ozvala sa bruneta s krvavými očami, mrcha s titulom Alfy... Kassidy nepripisovala jej slovám príliš veľký význam, popravde ich odignorovala v momente, ako vyšli z jej úst. Mala plán, ktorý by jej plané reči aj tak neprerušili. Zahryzla si preto do pery a s ťažkosťami na ňu uprela svoj vyčerpaný pohľad.

,,Nikdy ho do svojej svorky nedostaneš, ty monštrum," precedila pomedzi zuby a rukávom bundy si z pier zotrela krv. Malý úsmev, ktorý sa jej rysoval na jednom z kútikov úst, nedokázala potlačiť. ,,Nikdy," zopakovala šeptom a roztiahla ruky, akoby mala niekoho vziať do obrieho objatia.

V tú chvíľu všetko stíchlo, dokonca aj praskot plameňov sa vyparil, akoby tam nikdy nezahorela ani jediná iskra. Jediný zvuk v jej okolí vydávalo jej srdce, ktorého tep sa nedal skrotiť. Prosilo o druhú šancu... Chcelo sa znovu otvoriť človeku, na ktorom Kassidy záležalo. Znovu chcelo cítiť jeho pery na tých jej, jeho dotyky, jeho sladký úsmev. Na to už bolo ale neskoro...