Renegade [TW]

XIII. | Don't blame yourself

>>> K A S S I D Y <<<

Kassidy nemala rada chémiu. Neznášala ju. Nikdy nevedela, ako dokončiť požadovanú rovnicu alebo ako vypočítať koncentráciu látky pomocou hustoty, nikdy to ani pravdupovediac nepotrebovala. Dve tretiny stredoškolského učiva chémie boli človeku v praktickom živote skrátka na dve veci. Za to, že sa z hodín tohto pekelného predmetu neulievala, mohla disciplína, ktorú pochytila od svojej matky. Zabila by ju, keby prepadala z chémie. A presne z toho dôvodu Kassidy nechápala, ako sa do tohto štádia dostal Scott živý...

McCall dnes nebol vo svojej koži a rozhodne za to nemohol len opravný test z chémie. Nezistila to však tým, že ho celý deň sledovala ako stalker presne tak, ako mala nakázané, to nie. No, možno trochu... Ale nie. Videla mu to totiž na očiach. Niečo na nich nebolo tak nevinné, ako doteraz. Niečo sa stalo.

,,Scott McCall," zatiahla, zatiaľ čo si to chodbou merala priamočiaro práve k nemu. ,,Tvoje emócie sú citiť po celej škole, upokoj sa," zašepkala a v rukách objímajúc knihy sa oprela o dvierka skrinky. ,,Tak spusť."

Scott si uložil veci do skrinky, buchol dvierkami a spýtavo si ju premeral. ,,Nemusím sa ti spovedať."

Kassidy sa sucho uškrnula. ,,No, keďže tu na to nikto iný nie je, asi by si mal."

Kass pohľadom zablúdila k deckám na chodbe. Boli ich tu stovky a ani jedno z nich nepoznala. Skúšala si vybaviť pár ľudí z dectva, ich tváre, čokoľvek, lenže väčšina z nich už buď bola mŕtva, alebo sa odsťahovala ešte dávno pred tým. Jedna tvár jej však povedomá bola a to veľmi dobre.

Jackson. Kanima. Zbohatlík. Playboy. Kapitán. Spolukapitán. Rozmaznanec. Vrah... Toto všetko v jednom vypracovanom tele školského obľúbenca. Jeho pohľad však nesmeroval k nej, nevraživo sa zarýval Scottovi do chrbta, zatiaľ čo on si ju nechápavo premeriaval.

Kassidy sa uškrnula. ,,Je v tom on," tipla si a opäť sa mu zahľadela do tváre. ,,Jackson Whittemore. Je tak?" Jej úsmev sa z jeho nepravidelného tepu ešte rozšíril. ,,Takže je... Čo si mu to urobil?"

Scott zaťal zuby, otočil sa späť ku skrinke a silene ju zamkol. Bez toho, aby sa na ňu pozrel, zavrčal: ,,Uniesol ho."

Kassidy našpúlila pery do prázdna a uznávajúc jeho odvahu prikývla. ,,Aha... Tak preto ten vražedný výraz spoza davu," nadhodila a opäť sa pozrela cez ľudí na Jacksona. Ten už ale zmizol, nezostalo tam po ňom nič, dokonca ani pach. ,,Predpokladám, že nadšený z toho nebol..."

,,Mám k nemu zákaz priblíženia a bodka."

Kass sa uchechtla. ,,To by mala byť pocta, nie?" Scott na ňu pozrel pohľadom, ktorý obsahoval náznaky vražednej iskry a otravného pretočenia očami. Kass to primälo k ešte väčšiemu úsmevu. ,,Ale choď, ber to pozitívne! Čím ďalej od Kanimy budeš... tým lepšie pre teba. Ešte aby si sa aj sťažoval, mohli ťa zatknúť."

,,O čo ti vôbec ide?" uťal ich vynútený rozhovor Scott s hlasom pevným ako žula a bez vyčkania na odpoveď sa vydal svižným krokom dolu chodbou. Kassidy si v rukách poťažkala knihy biológie, pritiahla si ich k hrudníku akoby do objatia a smelým krokom vykročila za Scottovým pachom, stalkujúc ho naďalej podľa rozkazov.

,,O čo mi ide? To mi musí o niečo ísť, aby som s tebou nadviazala komunikáciu?" nadhodila spoza neho nehlučne. Nemusela kričať, bol to vlkolak. Aj keby veľmi chcel, jej slová skrátka prepočuť nemohol.

,,Si na jeho strane. Chceš Jacksona zabiť, nie zachrániť. My nemáme o čom komunikovať."

Kassidy skrivila tvár. ,,Au. To zabolelo, Scott." Svoje sklamania zahnala pobaveným úsmevom. ,,Som jeho sestra, to je pravda, ale nie som nesvojprávna."