Renegade [TW]

XV. | To forget doesn't mean to don't know

>>> K A S S I D Y <<<

Hlavná cesta bola vlhká a chladná, dážď však už dávnejšie ustal. Nad metrom nastalo bezvetrie, všetky zvery v okolí stíchli, mesiac, ktorý v najbližšie dni čakal spln, žiaril na takmer jasnej nočnej oblohe. Autá už dávno prestali jazdiť, stalo sa tak asi po troch hodinách, čo sa mladšia Haleová usadila k čiernemu Camaru neďaleko starej vlakovej stanice.

Kassidy nevadilo, že sedela v mláke dažďovej vody, ani že sa jej od zimy už začali triasť ruky aj brada. Sedela v prítmí, kde na ňu nedosiahli lúče svetla z pouličnej lampy, kde si mohla potajomky objímať kolená pritiahnuté k tvári a kde jej slzy zostali skryté ako myšlienky v jej hlave.

Takto tam sedela už niekoľko hodín. Najskôr chcela utiecť niekam ďaleko, k útesu alebo k jazeru, kamkoľvek v okolí, no včasne si uvedomila, že lesy majú pod palcom Gerardovi muži a že útekom by ohrozila nielen seba, ale aj väčšinu Derekovej svorky. Ďalší energiou nabitý únos už si nemohla dovoliť.

Napokon teda zostala blízko ich brlohu... Keď vybehla na ulicu, počula z Derekových úst výjsť jej meno a jeho kroky svižne sa plížiace jej smerom. Nechcela s ním hovoriť, nie v moment, keď sa jej z očí drali slzy, hlas sa jej zasekával v hrdle a keď sa triasla ako osika. Nemohol ju vidieť v takom stave... Keď ho vtedy odbila jednoduchým a prudkým ,,Nechaj ma!", zastal v polovici kroku a ďalej už nepokračoval. Odvtedy sa za ňou nikto nevybral...

Situácia sa však zmenila v momente, keď sa z metra vynorila mužská silueta. Neveľmi vysoká, možno len o kúsok vyššia od Kass a s rukami skrytými vo vreckách nohavíc. Kassidy si slzy automaticky utrela do rukávov, uvoľnila napätie v končatinách a rozplietla si ruky zložené na kolenách. Keď sa silueta vybrala jej smerom, zaškrípala zubami.

,,Žiadala som ťa, aby si to nechal tak, Derek," vystríhala ho, sánka sa jej pritom zachvela zimou. Popri slovách sa naňho nedívala, tvrdohlavo hypnotizovala asfalt pred sebou. Keď však kroky neutíchali a jej brat sa k nej stále viac približoval, strhla pohľad jeho smerom. Až vtedy si uvedomila, že sa k nej neblíži Derek, ale Lahey. ,,Isaac?" zaškúlila naňho do svetla lampy.

,,Správne," prikývol, keď k nej podišiel. ,,Dúfal som, že by som mohol byť lepšou spoločnosťou, ale keď si to tak teraz zreferujem, neviem, či to bol dobrý nápad," uškrnul sa a pokynul hlavou k miestu vedľa nej. ,,Máš tu voľno?"

Kassidy sa zmätene zamračila. ,,Je tu mokro," odvetila ako samozrejmosť. Nechápala, prečo by si k nej chcel prisadnúť... On sa však len oslňujúco uškrnul, povytiahol si nohavice a zviezol sa vedľa nej priamo do mláky pod autom.

,,Nezdá sa, že by to vadilo tebe... takže to nevadí ani mne," nezaujato mykol plecom a zahľadel sa niekam pred seba, zrejme na svetlá mesta, ktorá sa vynárali na horizonte. ,,Fuh," striasol sa po chvíli, ,,to ti tu nie je zima?" Kassidy zaťala zuby, aby sa jej netriasli. Následne prudko pokrútila hlavou. ,,Ozaj? Tak to som ti tú bundu bral asi zbytočne..."

Kass sa strhla jeho smerom, oči sa jej rozžiarili. ,,Vzal si mi bundu?" Spýtala sa zachmúrene - najskôr len v mysli, no napokon aj slovami. Keď jej Isaac naozaj podal zateplenú rifľovú bundu, bez zaváhania sa do nej zababušila. Svoje herecké zlyhanie si však odmietala priznať, preto sklopila pohľad a zahryzla si do spodnej pery. ,,Čo tu robíš, Isaac?"

Lahey opäť mykol plecom. ,,Neviem. Narodil som sa tu, vyrastal... Myslel si, že som si zabil otca, potom zistil, že Kanima mi zabila otca, nechal sa premeniť... Celkom rýchly príbeh, keď si to tak zhrniem."

Kassidy vystrelil kútik úst dohora, viac svoje pobavenie však nevyjadrila. ,,Myslela som tu ako teraz..." Pretočila očami.

,,Aha," chápavo prikývol. Kass premýšľala, či to na ňu len hraje, alebo sa vážne tvári tak hlúpo. V každom prípade to malo čosi do seba, to musela uznať. ,,No, najskôr som mal v pláne len tak si výjsť na vzduch. Ako tak ale pozerám, stihol som okrem toho aj sprchu..." Keď jeho pohľad klesol k mláke, v ktorej obaja sedeli, Kass sa naozaj usmiala. Najskôr otrávene a nebadane, no potom z nej vyšlo uchechtnutie a už sa to nedalo zvrátiť. Isaac po jej ľavici sa spokojne uškrnul.